Chcem sa rozviesť,

povedala mi moja žena v ten deň, keď sa mi zrútil svet.

Kto to nezažil, neuverí.

Ak existuje jediná veta, ktorou sa dá definitívne zmazať trinásť rokov života, tak je to práve táto. Ak existuje kopanec, ktorý vie dospelého chlapa poslať k zemi, ten nepríde od zápasníka kung-fu. Príde od bytosti, ktorej ste darovali svoje srdce.

Koniec, je dobojované.

Ale áno, aj rozvod je možné natiahnuť. Poznám ľudí, ktorí sa rozvádzajú už deväť rokov. Už deväť rokov kŕmia právnikov, lebo každý z nich chce presadiť svoju pravdu. Hoci obaja už žijú svoj život, ani jeden nechce byť vinný.

Rozvod je dnes bežná vec.  Pre ľudí, ktorí si chcú užívať a rozhodne nie sú ochotní trpieť je rozvod priam nutnosťou. Kým utrpenie jedných spočíva v trápení sa s alkoholikom či domácim tyranom, iné trpia práve tým, že všetko funguje. Keď sa blíži štyridsiatka, niektoré ženy podľahnú panike. To už do smrti budem spávať len s jedným chlapom? Príroda je mocná. Nájde si cestičky. A z chlapa, ktorý len verí, ale nepreverí, je obyčajný hlupák.

Docvaklo mi to.

Moja žena ma podvádzala. A neprišiel som na to len preto, lebo som jej veril. Nikdy som nepreveroval, kde a s kým trávi čas, ktorý netrávi so mnou, lebo špehovanie je nemorálne a ničí  dôveru. Hlupákom som sa stal práve pre svoju neschopnosť uveriť slovám jedného známeho, ktorý tvrdí, že ženy sú prelietavé od prírody a preto potrebujú obojok a krátku reťaz. Ale žena je predsa človek, nie zviera, a istú mieru slobody potrebuje.

Rešpektujem to.

Pre mňa bola žena vždy symbolom krásy, dobra a lásky. Vždy som v nej hľadal tú svoju lepšiu polovičku. A v pohľadoch, dotykoch a v milovaní nachádzal tie pravé životné hodnoty, pre ktorá sa oplatí žiť. Neexistuje na svete nič krajšie, ako je láska. A ak ju získam, urobím všetko pre to, aby som ju už nikdy nestratil. Trinásť rokov som žil len pre rodinu, len pre to najmenšie, ale najkrajšie spoločenstvo. Nepijem, nefajčím, nikdy som svoju ženu nepodviedol. Ako by som mohol? A ako by som mohol podozrievať tú, ktorú milujem, z niečoho takého? Ako sa dá milovať a neveriť? Láska bez dôvery predsa neexistuje !

Somár.

Nič iné som si nezaslúžil.

Dôvera, láska, domov, rodina – všetko je spláchnuté jedinou vetou.

Chcem sa rozviesť, povedala mi moja žena, a ja…

Ešte chvíľu som sa jej nemo pozeral do očí.

Ešte pár sekúnd som dúfal, že sa zasmeje a povie čosi žartovné.

Ešte tú nekonečne dlhú chvíľu som hľadel do tej ľadovej priepasti, kým som aj ja zamrzol.

Potom som sa otočil a bez slova odišiel.

Náš rozvod trval dvadsať minút…

P.S.  Väčšinu návrhov na rozvod podávajú ženy. Podľa všeobecne platného spoločenského povedomia je pri rozvode žena chuderou a muž gaunerom. Automaticky. Ak je muž slušný človek, znáša to ťažko. Ja som to prežil. Môj sused Jakub nie. Tri týždne po rozvode sa v pivnici nášho domu obesil…