K tomu nás vyzývajú vznešené heslá krásnej literatúry, básne aj pesničky.
Ako je to v skutočnosti?
Hovorí sa, že muž je polygamista od prírody. Keby mal ísť za hlasom svojho srdca vždy, keď ho vzruší pohľad na ženu, musel by byť neverný minimálne každý deň. Napokon, dnešné ženy sú na tom podobne. Život je krátky a možností veľa. Pod škrupinou konvencií každý z nás skrýva v sebe živočícha, ovládaného prírodnými zákonmi, ktoré sú silnejšie než príkazy civilizácie a ich potláčanie vedie k trvalej frustrácii.
Odmietame byť frustrovaní.
Čoraz viac túžime „byť sami sebou“ a slobodu si predstavujeme ako svet bez hraníc. Aj bez tých kultúrnych. Navyše, ak nám iskra v oku opačného pohlavia napovie, že tiež po nás túži, kto má právo zastaviť nás? Ktorý zo zákonov spoločnosti je dôležitejší ako ten prvotný, prírodný, ktorý je v každom z nás? Láska víťazí – spievame a básnime, ale ako je to v živote? Je odriekanie tých najsilnejších túžob podmienkou fungovania spoločnosti?
Jedna blogerka tu napísala, že by nedokázala žiť s mužom, ku ktorému by nič necítila. V našej spoločnosti je ale zvykom uzatvárať manželstvá na celý život, prisaháme si vernosť v dobrom aj zlom a po desiatich rokoch sa nás nikto nepýta, či ešte cítime to, čo vtedy pred oltárom.
Neviem, či je to správne. Väčšina manželstiev funguje na kultúrnom základe. Hlas srdca býva trvale potlačený a každodenné starosti s rodinou eliminujú prírodné zákony takmer dokonale. Iskra v oku, ktorú niekedy zachytíme, nám občas roztancuje hormóny, ale tieto myšlienky sme nazvali hriešnymi a hanbíme sa za ne. „Láska není hřích, hříchem býva dlouhý púst“ – spievala kedysi Marta Kubišová. Nakoľko veríme pesničkám? Nakoľko sme schopí potlačiť svoje túžby? A čo naše srdce? Nie je práve toto odriekanie príčinou kardiovaskulárnych chorôb, ktoré sú vraj najčastejšou príčinou úmrtí moderného človeka?
Nevera je zlá. Ubližuje tomu, kto je nám najbližší. To preto sa k nej svojej polovičke neprizná vraj až každá tretia žena a každý druhý muž. V záujme empatie, súcitu a kultúrnosti preferujeme spoločenské zákony nad prírodnými.
Nie sme predsa zvieratká.
Sme ľudia…