Prepáčte nám, súdruhovia

10. augusta 2014, nautilus, Diagnóza

Prepáčte nám, súdruhovia, že sme vás zradili. Prosíme, prepáčte nám, že sme vám neverili, že sme prerušili našu spoločnú cestu budovania svetlého zajtrajška a vrátili sa späť k neslobode, vykorisťovaniu a vláde kapitálu nad ľudskosťou. Boli sme hlúpi, lebo sme nevedeli, čo činíme. Boli sme zaslepení západnou propagandou, oslepil nás lesk kapitalistických pozlátok a nevideli sme, že pod nimi sa skrýva len morálne bahno, bieda, nezamestnanosť, teda všetko to, z čoho ste nás vyviedli a na čo sme vďaka vám už zabudli. Prosíme, prepáčte nám, vy, ktorí ste našu domovinu vybudovali z trosiek vojny tak, že nám to všetci závideli a preto cielenou propagandou podrývali našu morálku, zosmiešňovali výdobytky socializmu a ohlupovali nás lacnými trikmi. Oni nám ukazovali len jednu stránku kapitalizmu, tú druhú starostlivo zakrývali a my sme im na to naleteli. Štyridsať rokov je dosť dlhý čas na to, aby sme zabudli na príkoria, ktoré na nás páchali cudzí páni a tak sme naleteli na rečičky o prosperite a predali sme svoju domovinu zlodejom a otrokárom, ktorí si z nás opäť urobili sluhov. Naleteli sme aj vlastným darebákom, ktorí sa neštítia zapredať aj dušu za hriešny groš a je im jedno, že my, ich rodáci, slúžime cudzím pánom, že už sme cudzincami vo svojej vlasti. Pod heslom slobody a samostatnosti sme dnes otrokmi cudzích pánov, vazalmi cudzieho kapitálu a bezdomovcami vo vlastnej domovine. Vieme, to všetko ste nám hovorili. Ukazovali ste nám odvrátenú stranu toho, z čoho ste nás vyviedli, ale my sme vám – rozmaznaní istotami, blahobytom a mierom – neverili. Áno, rozmaznali ste nás. Za štyridsať rokov vyrástla generácia občanov, ktorí si už hrôzy vojny ani chudobu, hlad a biedu nepamätajú a vlastným otcom neveria. Generácia socializmom rozmaznaných, ktorým ste dali všetko zadarmo. Vzdelanie, zdravotníctvo, zamestnanosť. Je to tak: človek si nevie vážiť to, čo dostane zadarmo. Pokladali sme to za samozrejmosť. Ako sa hovorí: od dobroty aj psi besnejú. To preto sme sa obrátili proti vám a pohrýzli ruku, čo nás kŕmila. Nepozerali sme na všetko to dobré, čo ste pre nás urobili, ale vyhľadali tých niekoľko negatív a nafúkli ich. Zadupali sme do zeme všetko úsilie tisícok statočných ľudí, ktorí obetavo a často nezištne budovali tento štát, aby sme sa mali dobre, a vyzdvihli sme na piedestál darebákov, ktorí našej vlasti vždy len škodili. Áno, aj medzi vami bolo zopár gaunerov, ktorí si našu úctu nezaslúžia, ale to je len zlomok z tých tisícov statočných, ktorých dnes hádžeme s nimi do jedného vreca, hoci si by sme im mali byť len a len vďační. Zaškatuľkovali sme si všetkých pod pojem Komunista, a odsúdili, napriek tomu, že denne užívame plody ich statočnej práce a podaktorí dnes bohatneme z nezištnej práce ich rúk. Zahodili sme morálku, vďačnosť a slušnosť na smetisko a ospevujeme grázlov a darebákov, ktorí sa nám smejú do tváre. Áno, až takíto sme hlúpi. Áno, až takto sme doplatili na to, že sme vám neverili. A vďaka vlastnej tvrdohlavosti si to nepriznáme. Radšej budeme zotrvávať v omyle, nech to stojí koľko chce. Až takíto sme hlúpi.

Prepáčte nám, vy, poctiví súdruhovia.