Týmito slovami sa na včerajšom zasadnutí poslanec Poliačik rozlúčil s kolegami v parlamente, hoci schôdza Národnej rady pokračuje aj dnes on berie 3000 euro za to, že sa jej zúčastní. Nič viac sa od neho nechce.
Ako to nazvať?
Drzosť?
Alebo úprimnosť?
Veď keby to nevytáral a potichu sa stratil, nemusel by o tom nikto vedieť, však?
Nebol by prvý ani posledný.
Takže potreba oznámiť všetkým priamo od rečníckeho pultu, ako má všetkých na háku, svedčí skôr o prvej možnosti. A nám, biednym poddaným, ktorí sa skladáme na jeho plat tým oznámil, aká dôležitá je jeho práca a aký je v nej nepostrádateľný. Potvrdil tiež známe slovenské príslovie o tom, že drzým patrí svet a sprostým lopata. Pán poslanec nám, ako už je na Slovensku zvykom, opäť napľul do očí.
Neviem len, či na tú Pohodu naozaj pôjde.
Po medializácii sa v uvoľnenej atmosfére festivalu ľahko môže stať, že tam niekto napľuje do očí jemu…