„Tam nechoď“ – povedal majiteľ požičovne áut na Calle Hamburgo – „toto auto má slabý motor, je to nebezpečné“.
Mal pravdu. Citroen C3 rozhodne nie je žiadny off-road. Kľúče som však už držal v ruke a dúfal som, že v prípade ťažkostí sa vždy môžem vrátiť. Okrem toho 30 euro je určite príjemnejšia suma ako 60 za terénnu Toyotu.
Na ostrove Gran Canaria nájdete všetko. Zelené plantáže na severe, roviny na východe, skalnaté hory na západe aj pravú púšť na juhu. Kým piesočné morské pláže sú po celý rok plné turistov, hornatý stred ostrova je pre nich neznámy, tajomný a takmer ľudoprázdny.
Z Playa del Inglés som vyšiel o ôsmej ráno. Diaľnica skončila za mestom Puerto Rico, tu som opustil morské pobrežie a pokračoval cestou nevalnej kvality hore do kopcov. Barranco de Mogán je úzke údolie, najprv mierne, neskôr už strmo stúpajúce k náhornej planine. Na mape to vyzerá byť v pohode, skutočnosť je oveľa pestrejšia. Hore a dolu, doprava doľava. Za každou zákrutou nový výhľad na sopečné kopce a hlboké údolia. Pri Los Azulejos modré skaly. Potom zostup do San Nicolas a západné pobrežie. Z Mirador del Balcón úžasný výhľad ponad modrý oceán až na Tenerife.
To pravé orechové začína až nenápadnou odbočkou z hlavnej cesty. Šipka s nápisom Ayacanta ma naviedla na cestičku medzi strmé kopce. Táto lahôdka má názov Barranco del Aldea a turistický sprievodca ju pokladá za najkrajší, no aj najnebezpečnejší z kanárskych kaňonov. Cesta roklinou je v relatívne dobrom stave, ale široká len asi dva metre, takže ak ide čosi oproti, jedno z vozidiel musí zacúvať k najbližšej priehlbni, vysekanej v skale. Našťastie si sem trúfa len málokto a ja som stretol protiidúce vozidlo len dvakrát. Ukázalo sa, že majiteľ požičovne mal pravdu. Citroen v strmých serpentínach nestačil ani na dvojke, takže uprostred zákruty ručná brzda, zastaviť, vytočiť motor a na jednotke krokom vpred. Na návrat nebolo pomyslenia.
Cesta kaňonom trvala celú rušnú hodinu. Až hore nad kopcami bolo menšie odpočívadlo, kde som zastal. Nebolo tu nikoho, len ja a božská príroda. Kamenný múrik nad priepasťou, úžasný výhľad do diaľky a velebné ticho. Candellaria je kraj špicatých skál a hlbokých roklín, kdesi na polceste medzi zemou a nebom. Len slnko nad hlavou, len zemeguľa pod nohami, len velebný kľud a majestátnosť prírody. Takéto miesta milujem. Ten výhľad berie dych a duša tu lieta v oblakoch. Strávil som tu len polhodinku, ale nikdy na ňu nezabudnem…
Pohľad z Mirador del Balcón
Vnútrozemie ostrova
Vodná nádrž v mesačnej krajine