Moja teta Berta bola jednoduchá, statočná a pracovitá dedinská žena. Sliepky, husi a svinku dochovala a v humne za domom dopestovala takmer všetko. Slovo ekológia nepoznala, ale nikdy žiadne chemikálie nepoužívala a jej zemiaky boli vždy ukážkové. Na mandelinky, teda pásavky zemiakové, používala hladkú múku. Keď sa prvé objavili, posypala vňať, mandelinky sa jej prežrali a praskli. Uznávam, neznie to príliš humánne, ale chemikálie narobia oveľa viac škody.
Niekedy sa mi zdá, že aj ľudia sú také mandelinky. Vrhnú sa na všetko nové ako zmyslov zbavení a stále nemajú dosť. A netýka sa to len potravy, ktorá je dnes oveľa rozmanitejšia ako v minulosti, takže mnohí si ju zámerne ochudobňujú a vyberajú len hrozienka z koláča. Sme prežraní aj reklamou, zážitkami, záľahami nového tovaru. Bez rozpakov vyhadzujeme včerajšie hity, lebo dnes už chceme nové. Ešte nikdy sme nemali toľko ako dnes, ale zdá sa, že s jedlom len rastie naša chuť. Chceme stále viac. Kým naši predkovia celé stáročia bojovali s hladom, naším najväčším problémom sa v tomto smere stalo chudnutie. Praveký pud napchať sa, kým je čím, sa dostal do rozporu so záľahami jedla v obchodoch a my si robíme tukové zásoby na horšie časy aj napriek tomu, že jedla je čoraz viac. Po prvý krát v histórii ľudstva sa najväčším problémom stal nadbytok. Uvedomujeme si to? Nie. Stále chceme viac. Napriek tomu, že sme obklopení oveľa väčším množstvom vecí ako potrebujeme, stále čosi zháňame. Naše skrine praskajú pod nápormi odevov od výmyslu sveta, ale mnohí trpia ich nedostatkom. Naše byty sú plné nábytku, ktorý ani nepotrebujeme, ale už rozmýšľame nad novým. Máme najmodernejšiu elektrotechniku, ale chceme novšiu. Ešte sme ani neprečítali návod na používanie, a už vyhadzujeme. Naša túžba vlastniť nové veci popiera všetky zákony logiky a my nakupujeme, či sa aj zadlžujeme kvôli predmetom, ktoré potom odložíme do skrine a nepoužívame. Ale neprestávame sa nervačiť, naháňať a zarábať peniaze na veci, ktoré sa nám zunujú ešte prv, ako ich využijeme. Je to dementné, zvrátené, choré.
Podľa nedávnych prieskumov sa Slovensko v životnej úrovni obyvateľov a dostupnosti príležitostí umiestnilo spomedzi stoviek krajín sveta na dvadsiatom štvrtom mieste. Patríme teda takmer k špičke. Čo ešte chceme?