U nás v Kocúrkove sme mali tento víkend veľký sviatok: voľbu Jánošíka. Keďže sme demokratická krajina, teda vládneme si sami, voľbu svojho záchrancu berieme vážne. Vydobyli sme si ju v ťažkom a neľútostnom boji s naším triednym nepriateľom, komunistom, ktorý nás držal v zajatí neslobody dlhých štyridsať rokov a nedovolil nám slobodne prejaviť svoj názor. Teraz už, našťastie, svoj názor prejaviť môžeme, preto sa stále hádame, ktorý názor je správny. To, pravdaže, využili mnohí neprajníci, čo chcú našu nejednotnosť využiť vo svoj prospech. Dostali sa, nevedno ako, až do vysokých postov a rozhodujú o našich životoch bez nás. Práve preto potrebujeme Jánošíka. Ten, podľa povestí, bohatým ich nazbíjaný majetok zoberie a nám, chudobným, ho rozdá. Treba si len zvoliť toho správneho, a spravodlivosť opäť zavládne aj u nás, v Kocúrkove. Takto to v správnej demokracii funguje a my sme hrdí na to, že už dvadsaťpäť rokov aj u nás. Chodíme teda k voľbám v hojnom počte, zakaždým dúfajúc, že tentoraz trafíme na toho správneho. Doteraz sa nám to totiž nepodarilo. Z každého Jánošíka, ktorého sme si doteraz zvolili, sa stal zradca a jeho predvolebné sľuby sa kamsi vytratili hneď po voľbách. Napriek tomu stále dúfame, že tentoraz to vyjde. Napriek neprajníkom, ktorí hovoria, že Kocúrkovo je kocúr, ktorý si naháňa vlastný chvost. Raz to predsa musí vyjsť. Veď nádej umiera posledná…