Anjela najlepšie zabijeme tak, že ho zvolíme za politika. Je to jednoduché. Niektorí anjeli vo svojej snahe konať dobro sami kandidujú na politické funkcie a my, v snahe dobro podporiť, im to svojim hlasom vo voľbách umožníme. Brána parlamentu však nie je bránou nebeskou, skôr vrátkami do chlieva Augiášovho, kde sa zašpiní aj tá najčistejšia duša. Pre anjela môže byť peklom a v jeho plameňoch zhorí dobro ako čistý list papiera. Aj v prípade, že anjel plameňom odoláva, že jeho čistá duša sa snaží nepodľahnúť, už samotný titul „politik“ z neho zmýva anjelskú podstatu a v očiach tých, čo ho volili, sa stáva len „jedným z tých gaunerov“. Škatuľka „politik“ je so škatuľkou „anjel“ v príkrom protiklade. V chlieve Augiášovom je veľa štamgastov, ktorí novo príchodzieho anjela ochotne poučia o tom, kde je sever, a „otvoria mu oči“. Anjel s otvorenými očami potom už len „zíza“, že sever je úplne inde, ako si myslel. Prestane bojovať so severákom a ochotne sa nechá spáliť, veď popol je taký teplučký…
Čo sa nás týka, prestávame veriť v anjelov. Aj keď sa občas nejaký vyskytne a naše inštinkty nám vravia, že je to ten pravý, vždy sa nájde niekto, kto nás z toho pocitu vyvedie. Zašpiniť čistý list dokáže aj dieťa. Pri voľbách potom, hoc aj napriek svojim pocitom, zvolíme niektorého zo štamgastov. Odôvodníme si to tým, že v pekle sa najlepšie vyzná len čert. Vyhneme sa tým výčitkám svedomia, že sme zabili anjela, a po ďalšie roky už znova veselo nadávame na toho, komu sme svojím hlasom pomohli do parlamentných či prezidentských vrátok. Tak mu treba, čertovi…