Tento článok nečítajte

28. decembra 2013, nautilus, Ľudský faktor

Je o tom, čo nikto nechce poznať: o budúcnosti.

Možno aj o tej vašej.

Je o starobe.

Chcete vedieť viac?

Už niekoľko rokov sa spolu so ženou staráme o naše mamy.

O obe.

Jedna má 87, druhá 92.

Obaja pochádzame z viacdetných rodín, ale všetci naši súrodenci si našli viac-menej pádne dôvody, prečo sa o svoje mamy starať nemôžu či nechcú, takže v rodinnej reťazi povolil článok najslabší: srdce. U ostatných zvíťazil zdravý rozum, lebo opatrovanie starého človeka je naskrze neefektívna činnosť, plná starostí, bolesti a beznádeje, ktorej výsledok je vždy zlý a končí sa smrťou.

Chcete vedieť viac?

Staroba je škaredá, boľavá a zlá. Postupne a neodvratne vás zmení, zvonka aj zvnútra. Výzor aj názor. Chvíľky, keď vás nič nebolí sú čoraz zriedkavejšie. Ak máte zdravé srdce, zradia vás kĺby. Šesť schodíkov na dvor sa stane neprekonateľnou prekážkou. Ak vám čosi spadne, už to nezdvihnete. Sladkosti vás zaštupľujú, zelenina preženie. Občas nedobehnete. Snažíte sa odstrániť následky sám, ale keďže nevidíte, len to všetko rozmažete a narobíte tak problémy tým, čo vás opatrujú.

Chcete vedieť viac?

Starý človek je osamelý. Ktože by túžil zdieľať jeho starosti. Mladí sa venujú hudbe, prírode či internetu. Ktože by túžil pozerať sa do zrkadla svojej budúcnosti. Každý radšej klame sám seba, že jeho sa to netýka. Vždy sa môže vyhovoriť, že doba je zlá a má dosť starostí, ktože by sa zaťažoval ďalšími. Nemusí. Je oveľa efektívnejšie starať sa o svoje deti, veď tie sú jeho budúcnosťou. Starí rodičia už nemôžu nič. Už nám dali všetko. Už sú odkázaní len na náš súcit.

Chcete vedieť viac?

Existujú domovy pre dôchodcov. Sú strašne drahé. Dôchodok na ich zaplatenie nestačí, musia prispieť aj deti – ak sú ochotné a majú z čoho. A hlavne – väčšina starkých tam ísť nechce. V televízii bola reportáž o záhadných úmrtiach v týchto zariadeniach, a priznajme, nikto o tom vedieť nechce. Starobinec – nech už má akékoľvek moderné meno – je a vždy bude len smetisko, kam sa vyhadzujú nepotrebné veci. Na geriatrii som sa rozprával s babičkou, čo tam žije. Strava je dobrá, povedala, starajú sa o nás, povedala, nie, neubližujú nám, povedala monotónnym hlasom, svojho jediného syna som už pol roka nevidela. Mala oči ako mŕtvola.

Chcete vedieť viac?

 Tak sa spýtajte svojej mamy…

…ak máte na to odvahu…