Budík jačí o piatej.
Vstáva sa mi ťažko.
Suseda nado mnou zasa čosi oslavovala až do pol druhej, o tretej sa zasa vracali opilci z nočného baru a vrieskali mi pod oknami.
Som nevyspatý.
Do práce však musím.
Vonku prší.
Chodník pred domom je rozbitý a keďže niektoré pouličné lampy nesvietia, podchvíľou skočím do jamy plnej vody. Chodník v parku je ešte v horšom stave, na lavičkách sa krčia temné kôpky bezdomovcov, zamuchlané v starých kabátoch. Svetlá na stanici už fungujú, ale na opravu prístreškov už nezostali peniaze, takže sa niet kam schovať. Autobus prichádza o štvrťhodinu neskôr, takže do práce načas neprídem a budem si to musieť nadrobiť. Tesne pred nastúpením ma predbehnú akési decká a obsadia posledné miesta na sedenie, takže musím stáť. Neprotestujem. Raz som to skúsil, ale šofér mi vynadal, vraj čo si to dovoľujem. Mám choré nohy, každý vidí, ako ťažko chodím, ale keďže nemám na to papier, každý ma pokladá za simulanta, ktorý s ním chce vybabrať.
Do práce prídem neskoro, ale keďže mám voľnú pracovnú dobu a vždy si to nadrobím, nikto neprotestuje. Celý deň sa venujem riešeniu problémov, z ktorých aspoň polovicu mal vyriešiť niekto iný. Neprotestujem. Raz som to skúsil, ale pohrozili mi vyhadzovom, tak radšej mlčím. O ôsmej raňajkujem modifikovaný škrob a E183. Na obed chodím do firemnej jedálne. Dnes máme hydinový separát so zemiakmi. Večerať budem až doma, E212, E175 a čaj. Viem, že je to nezdravé, ale keď som z toho ochorel, lekár mi predpísal veľa drahých tabliet, z ktorých mi bolo ešte horšie, takže k lekárovi už radšej nechodím.
V autobuse domov sa mi podarí sedieť. Ešte je vidno a z bilboardov pri ceste sa na mňa znova usmievajú tváre, sľubujúce zmenu. Po príchode domov najprv otvorím poštovú schránku. Vypadne z nej niekoľko obálok. V každej je šek a zoznam vyhrážok. Večer si sadám k televízoru. Mám veľa programov: argentínsku Pepindu, tureckú Fatimu, slovenskú Kleopatru…a iné celebrity. O siedmej prehľad dnešných hrôz. Medzitým hojnosť odporúčaní na zaručene zdravé éčka z čistej prírody.
O desiatej si vkladám do uší štuple – suseda znova oslavuje – a líham si do postele.
Ráno vstávam do práce.