Anjeli a démoni

4. septembra 2013, nautilus, Diagnóza

Žijú tu medzi nami. Vzali na seba ľudskú podobu a na prvý pohľad nejdú rozoznať od nás, bežných smrteľníkov. Často ani na druhý. Ba zavše nám prefíkaný čert ukazuje krásnu tvár  a ligotavý odev celebrity, kým unavený anjel sedí kdesi v kúte a zabudnutý…

Svet stále nie je spravodlivý. Je to čoraz horšie. Pravda a láska je stále porážaná nenávisťou, lžou, závisťou a chamtivosťou. Človek človeku je vlkom. Možno je to tým, že je nás už príliš veľa a každý sa snaží uchmatnúť si, kým je ešte čo. A možno len preto, že s jedlom rastie chuť a čím viac máme, tým sme chamtivejší.

Na hodinách zoológie sme sa učili rozdeľovať zvieratká na užitočné a škodlivé. Sliepočka nám dáva vajíčka, kuna ich kradne. Kým včielky usilovne pracujú pre spoločenstvo, taká kukučka nie je ochotná starať sa ani o vlastné mláďatá. Zdá sa mi, že v ľudskej spoločnosti sú zastúpené všetky živočíšne druhy, a ešte aj nejaké navyše. Sú ľudia, ktorí celý život poctivo pracujú, znášajú med do spoločnej truhlice, aby bolo pre všetkých. Pomáhajú malým, starým, chorým a nevládnym a často obetujú vlastné zdravie pre záchranu iných. Bez nich by ľudský svet zanikol. A sú aj iní, ktorí len berú, ničia a škodia. Nikdy nič užitočné neurobia, len parazitujú na ostatných. Tento jav nie je v prírode neznámy, aj trubci sa len vyvaľujú a oplodňujú kráľovnú, ale potom to príde: robotnice ich zabijú. Príroda je spravodlivá.

Ľudia nie.

Majú príliš vyvinutú fantáziu, vedia si živo predstaviť to, čo im nenažraný parazit nasľubuje. Veria mu. Potlačili všetky prirodzené inštinkty, ktoré by ich pred podvodníkom varovali a veria jeho rečiam viac ako vlastným očiam. A namiesto toho, aby lumpa potrestali, závidia mu. Aj oni by chceli zbohatnúť na úkor iných, lebo je to jednoduchšie ako poctivosť. Morálka? Tá je dnes na smiech. To preto je tu čoraz menej anjelov, kým lumpov pribúda.

Áno, anjeli aj démoni tu žijú s nami. A my si stále sťažujeme, že spravodlivosti niet. A je to len na nás. Svet je taký, akým si ho urobíme a každý si dovolí len to, čo mu my dovolíme. Možno by stačilo občas len zakryť si uši a otvoriť oči…