Známy americký lingvista Noam Chomsky, emeritný profesor na Massachussets Institute a jeden z najuznávanejších intelektuálov ostatných rokov, nazval Američanov darebáckym národom. Tým sa tento titul tak zapáčil, že – namiesto sebareflexie – začali ním označovať národy iné. Aj Slovákov.
Nazvať niekoho darebákom je síce lacný, ale dosť účinný spôsob, ako zvýšiť vlastnú cenu, svoje ne-darebáctvo. Neviem síce, prečo si taký veľký národ potrebuje dokazovať svoju cenu na úkor národa neporovnateľne menšieho, ale – ako pravý Slovák – namiesto kameňom hádžem do nich chlebom ukrivdenosti.
Čo sme komu urobili?
Prečo nás nemajú radi?
Prečo nám ubližujú?
Nuž myslím si, že preto, lebo sme taký ľahký terč. Preto, lebo sa nebránime. My snáď ani kamene hádzať nevieme. Slovenská verejnosť je a vždy bola proti násiliu. Zastavme sa, bratia, veď sa oni stratia. Sami. Možno, keď sa pán veľkomožný unaví, prestane nás biť. My nevieme dať po papuli ani vlastným grázlom, nieto ešte cudzím.
Darebák je človek, ktorý nečestným spôsobom využíva iného, klame, podvádza a kradne. Nuž treba povedať, že na kradnutie sme experti. Zlodejstvo u nás bujnie ako huby po daždi. Vždy sme však okrádali len sami seba, cudzích nie. Keďže máme povesť zlodejov, dávajú si na nás pozor. A v podvodoch sme na tie zahraničné ešte nedorástli. Slovenskí podvodníci okrádajú len slovenských občanov, najradšej dôchodcov.
Takže, milí Američania, pre vás my žiadni darebáci nie sme. Vás tam za oceánom nemôžeme ohroziť ani náhodou. My ohrozujeme len sami seba…