Ako fungujú zahraničné firmy?

11. augusta 2013, nautilus, Ľudský faktor

Môj dedko bol majster mnohých remesiel. Postavil dom, vyrobil doňho nábytok, opravil všetko, čo chytil do ruky. Mal v pivnici svoju dielňu, spústu šuflíkov a krabíc a náradia, skrutiek, plieškov a drôtikov, zdanlivý chaos, v ktorom sa nikto nevyznal. On sa vyznal. Keď ktokoľvek čokoľvek potreboval, vždy siahol do tej správnej. Nemal PC ani kartotéku, všetko mal v hlave.

Spomínam na neho vždy, keď sledujem činnosť našej úspešnej zahraničnej firmy. Nikto nič nevie, všetko je na HDD. Ľudský faktor sa úplne vytratil. Každý sa spolieha na techniku, tá vraj odstránila nutnosť pamätať si detaily a šetriť si krásnu hlavičku na dôležitejšie veci (často nesúvisiace s prácou ani náhodou.)

Ľudský faktor však podmieňuje aj činnosť techniky a v PC je len to, čo tam niekto dá. A tak sa až príliš často stáva, že iniciatívny mladý zásobovač opätovne urguje dodanie drahých súčiastok, ktoré práve v tej chvíli jeho kolega skladník ako nepotrebné vyhadzuje do odpadu. Lebo čo nie je v PC, to neexistuje. Ani keby mu to viselo na nose.

Predpokladom úspešnosti dnešného pracovníka je nájsť dôvody, prečo niečo nejde, prípadne nájsť niekoho, kto za to môže. Príkaz doby znie: zbaviť sa zodpovednosti. Tomu je venované maximálne úsilie. Kým výrobným pracovníkom je normovaná každá sekunda a každý pohyb, do riadiacich funkcií sú prijímaní stále noví zamestnanci, ktorí za vysoký plat dumajú, ako zvýšiť efektivitu. Kým technológovia sedia v klimatizovanej miestnosti a surfujú po internete, z výrobnej haly teraz odstránili teplomery, aby sa roboši nedozvedeli, že je tam už vyše tridsať stupňov. Kým vo firmách, kde sa nič nevyrába v týchto horúčavách skracujú pracovnú dobu, u nás vo výrobe ju predlžujú. Aj čas na WC je limitovaný. Niekto predsa musí zarobiť peniaze na tie tisíce tiežpracujúcich, ktorí neprodukujú nič.

Dôvodom, prečo u nás zahraniční investori tak radi podnikajú, sú naše skromné a pracovité ženy. Bez vzdelania, bez ambícií, za minimálnu mzdu zvyšujú efektivitu Nemecka, Holandska či Talianska. Sú také skromné, že uživia ešte aj mohutný aparát slovenských drábov.

Často sa – aj tu na blogu – spomína neefektivita výroby za komunistov.

Áno, asi je to pravda.

Lebo takéto to tu vtedy nebolo…