Ľudia sú rôzni.
Všetci čosi hľadajú.
Peniaze, šťastie, spokojnosť.
Len málokto sa uspokojí s tým, čo má, už chce čosi iné.
Naše túžby nás ženú stále ďalej. Je toho veľa, čo chceme nájsť. To, čo by sme chceli, je tam kdesi za obzorom, a často ani presne nevieme, čo to je. V tom je kúzlo hľadania. Tam kdesi za obzorom je krajina, kde je možno lepšie ako tu. Už pri narodení sme nastúpili na cestu a pôjdeme po nej až do smrti. Poháňa nás mocná sila: nádej. Dúfame, že tam kdesi za obzorom je krajina plná kvetov, čistého vzduchu a čistej vody. Tam kdesi za obzorom nášho poznania je niečo, čo nás poteší. Tam kdesi za obzorom ľudskej ľahostajnosti je ktosi, komu na nás záleží, kto nám dá svoju priazeň, možno aj lásku. Tam kdesi za obzorom ľudskej hlúposti sú ľudia múdri a láskaví, ktorým sa dá veriť. Tam kdesi za obzorom chamtivosti ešte možno žijú ľudia, ktorí vedia, čo má skutočnú cenu. Tam kdesi za obzorom nespravodlivosti je možno spravodlivosť, kde každý dostane to, čo si zaslúži. Tam kdesi za obzorom beznádeje je čas, kedy láska a pravda konečne zvíťazila nad lžou a nenávisťou.
Snáď všetci hľadáme to isté, len sa nevieme dohodnúť na tej správnej ceste. Kráčame každý po svojej, hoc tým istým smerom. Tak si skúsme podať ruky a kráčať spoločne. Možno prídeme na to, že tam kdesi za obzorom je teraz a práve tu.