Slovenskom koluje veľa povier. Slováci ich milujú. Už v dávnej minulosti sa pri driapačkách peria rozprávali strašidelné príbehy o bosorkách, smrtkách a bezhlavých koňoch, a decká, učupené pod stolom ich počúvali so zatajeným dychom. Keď dospeli, pokračovali v tejto krásnej tradícii, v krčmách, na schôdzach či v parlamente. Ohlupujú a strašia svojich spoluobčanov a majú nespútanú radosť z toho, keď im uveria.
Slovák sa bojí rád. Priam s rozkošou sleduje čierne kroniky a v televízii cielene vyhľadáva programy plné hrôzostrašných správ. Je presvedčený, že jedine zlá správa je pravdivá. Masmédiá mu v tom ochotne vychádzajú v ústrety.
Kedysi to tak nebolo. Štyridsať rokov počúval správy plné optimizmu, budovateľských úspechov a svetlých zajtrajškov a to ho tak znechutilo, že zavrhol celý ten prehnitý systém, aby už nemusel počúvať tie lži. V spravodlivom boji za pravdu si zvolil cestu opačnú. Vieru v šťastnú budúcnosť vymenil za strach. Z biedy, nezamestnanosti, z kriminality. Slovenskú záľubu v strachu šikovne podchytili zahraniční investori. Podporujú ju konkrétnymi činmi, pričom im výdatne pomáhajú aj slovenskí šíritelia strachu. Lebo dobrý sluha je ten, ktorý sa bojí. Slováci vždy komusi slúžili, v úlohe sluhov sa cítia ako ryba vo vode, tak prečo to nevyužiť.
Niektoré mýty Slováci zdedili po predkoch, iné si vypestovali len nedávno. Z tých zdedených treba spomenúť rôzne zaklínadlá, prednášané osamote alebo aj v spoločnosti a za prítomnosti šamana v zlatom rúchu, či vieru vo svetlý zajtrajšok po smrti. Vytrvalým opakovaním po celé stáročia stvrdli ako kameň, takže dnes si už nikto nedovolí skúmať ich oprávnenosť. Z moderných povier je to zasa ich viera v slovíčka, napríklad sloboda a demokracia, v mene ktorých budú robiť sluhu každému, kto ich vysloví.
Áno, Slovenskom koluje veľa mýtov a čudesných povier. Slováci sa ich držia statočne a húževnato, napriek všetkých dôkazom a napriek všetkým neprajníkom. V húževnatosti pri obhajovaní bludov sa prepracovali na popredné miesto na svete. Ich statočnosť je práve taká obdivuhodná, ako ich masochizmus a túžba po utrpení. Len hlupák by to nevyužil.
Mýty a povery majú na Slovensku pevné miesto a zdá sa, že to tak zostane navždy. Otvoriť oči a uvedomiť si skutočnosť je zjavne veľmi ťažké, oveľa ľahšie je čupieť pod stolom v tme a počúvať o bosorkách, diabloch či finančnej kríze. Možno by stačilo len vystrčiť hlavu a pozrieť sa, kto to hovorí. Možno by zistili, že tamhore už nesedia babičky, ale ktosi celkom iný, kto nedriape perie, ale ich…