Viac ich mať nebudeme.
Je to jednoduché. Vedia to všetky zvieratá, každý živý tvor na tejto planéte, iba človek nie. Len človek si nahovára, že jeho pozemský život je len epizóda v kolobehu večnosti a dôležité je to, čo príde potom. Len človek sa nevenuje svojej existencii naplno, potláča to, čo mu oznamujú skvelé zmysly, ktorými ho obdaril jeho stvoriteľ, a rozjíma nad vecami, ktoré sa vymykajú všetkému, čo kedy poznal. Namiesto toho, aby naplno využil všetky skvelé možnosti, ktoré mu dar života prináša, verí tomu, čo doňho súkajú tí, ktorí využívajú jeho vieru v dobro a spravodlivosť. Namiesto toho, aby nastavil tvár životodarnému slnku, zatvára sa do temných domov, ktoré v ňom pestujú strach. Namiesto toho, aby využil každú neopakovateľnú chvíľku svojho jediného a jedinečného života pre dobro seba aj iných, rozmýšľa nad tým, čo bude, keď nebude. Namiesto toho, aby žil, verí.
Život je vzácny dar.
Dostali sme ho od svojho stvoriteľa, nech už ho nazveme akokoľvek, so zrejmým úmyslom: prežiť ho naplno. Dostali sme do daru úžasné telo, schopné konať dobro, dostali sme skvelé zmysly, schopné poznávať svet a užiť si ho, dostali sme najlepší rozum zo všetkých tvorov na tejto planéte a slobodnú vôľu, aby sme všetky tieto dary mohli použiť pre šťastný a spokojný život.
Neutekajme pred zodpovednosťou za svoj život. Je to zbabelé a nikto nás jej nezbaví. Všetci vieme veľmi dobre, čo je dobro a čo zlo. Nevyhovárajme sa na to, že „nevedomosť hriechu nečiní“. Rodíme sa čistí a nevinní, dedičné hriechy nejestvujú. Každý z nás v sebe nesie morálny kódex, ktorým ho obdarila múdra matka príroda, a ten nám povie, čo je správne a čo nie. Stačí len načúvať mu a chovať sa tak, ako nám radí. Nepotrebujeme nad sebou meč svetských ani božích zákonov, aby sme vedeli, čo je správne a čo nie. Ak nazrieme do svojho srdca, určite tam dobro nájdeme. A nebudeme páchať zlo, z ktorého sa môžeme vyspovedať a páchať ho znova.
Máme len tento jeden život.
Viac ich mať nebudeme.
Máme jedinečnú šancu prežiť ho v šťastí a spokojnosti.
Nezahadzujme ju…