O ľudskom faktore počúvame hlavne vtedy, keď zlyhá.
Autobus narazí, vlak sa vykoľají, lietadlo spadne.
Inokedy o ňom príliš nehovoríme, hoci je tu prítomný stále a ovplyvňuje náš ľudský svet viac ako čokoľvek iné. A hoci robíme všetko pre to, aby sme sa svojej ľudskosti zbavili, stále sme – viac či menej – ľudia. Hoci by sme najradšej zverili všetky práce strojom, robotom a počítačom, nielen duševnej, ale aj fyzickej práce je tu stále viac, ako nám je milé. Každú jar vidíme húf starých babiek zhrbených nad motykami na našich poliach, ako kráčajú tam, kde prešiel nejaký technický zázrak, a naprávajú chyby, ktoré narobil. Mladých tu nevidno, nielen kvôli peniazom, ale hlavne z princípu. Každý radšej sedí za počítačom.
Za počítačom by asi radšej sedel aj ten mladý chalan, čo nám ráno pobehal traktorom po chodníkoch, aby poodhŕňal sneh. Možno z pomsty za to, že musí robiť takú principiálne podradnú robotu, narobil viac škody ako osohu. Museli sme to po ňom naprávať ľudskejším nástrojom – lopatou.
Takýto prístup je tu čoraz bežnejší. Občas mám pocit, že žijem v štáte Zorov-pomstiteľov. Každý sa za svoje krivdy mstí, ako vie. A riadiaca práca – to je občas hotová katastrofa. Mnohý vedúci je šťastný, že sa posunul o kúsok vyššie nad obyčajný plebs, a zaujímať sa ešte o skutočnú prácu by pokladal za osobnú degradáciu.
Digitálna organizácia práce od stola a monitora prináša zavše mnoho problémov, ktoré musia potom riešiť tí, čo konkrétnu prácu robia. V úsilí zefektívniť prácu jedného robotníka neraz riadia aj dvaja-traja, lebo snaha riadiť je silnejšia ako snaha pracovať, a mnohí väčšinu pracovného času venujú len dokazovaniu svojej nepostrádateľnosti. Aj to je ľudský faktor.
Digitálna presnosť nám nie vždy vyhovuje. Excel nám síce spočíta všetky kredity aj debety presne, ale ak si chceme čosi uliať pre seba, musíme s ním vybabrať. Podvod je tiež ľudský faktor. A čím je práca sofistikovanejšia, tým viac možností k podvodom poskytuje. Dnes už o skutočnej užitočnosti tej-ktorej práce radšej nediskutujeme. Mohli by sme prísť na to, že niektorí ľudia sú zbytoční, ba viac, že vyslovene škodia. Zaujímalo by ma, či už niekto zostrojil nejakú tabuľku užitočnosti ľudských činností – určite by bola prekvapujúca.
Dnešný svet je presýtený technikou.
Zaľúbili sme sa do nej, a táto láska nás fascinuje často viac ako tá skutočná, medziľudská. Odľudšťovanie pokračuje. Už nekomunikujeme priamo, ale len cez mobil a za peniaze. S kolegom oproti si mailujeme. Kočky balíme na Facebooku. Mnohí si aj svoje najľudskejšie pudy riešia za pomoci pornostránok. Možno v dohľadnej dobe vymyslia aj počítačový program na prenos spermií a už sa budeme aj množiť cez počítač.
A čo láska?
Taký ten pocit, o ktorom stále tvrdíme, že sa nedá nahradiť ničím.
Možno už onedlho uvidíme v televízore reklamu na špeciálne sondy na hlavu od firmy Sony, pomocou ktorých sa zaručene zaľúbime aj do kozy…
…ale no tak!
Stačilo!
Už nebudem dráždiť váš ľudský faktor.
Sme predsa ešte stále ľudia!
Či nie?