Je to divná doba, divné věci, když je třeba
pálit žito v peci, aby zdražil chleba –
tak spieval kedysi Jan Werich.
A aká je doba dnes?
Je koniec septembra, dozrievajú jablká.
V televíznych novinách ukazujú Rómov, ktorí zbierajú jablká zo stromov pri našich cestách a za symbolickú sumu ich predávajú poľským priekupníkom, ktorým sa preto oplatí chodiť za hranice, lebo u nás by spadli na zem a zhnili. Šéf potravinárskej komory sa vyjadril, že všeobecne rozšírený názor na vysoký obsah olova sa nepotvrdil, dnes používame bezolovnatý benzín, takže sú určite zdravšie ako tie, ktoré sme kedysi bežne zbierali a jedli, ale my radšej ideme do obchodu a zaplatíme za poľské jablká, o ktorých nič nevieme, aj oveľa viac ako za banány či pomaranče. Všade sa skloňuje slovo kríza, ale takéto plytvanie tu ešte nebolo. Môj pradedo odišiel začiatkom minulého storočia do Ameriky, aby si mohol doma kúpiť pôdu a hospodáriť na svojom. Zahynul tam v bani. Dnes sa ľudia pôdy dobrovoľne zbavujú, lebo niet nikoho, kto by na nej pracoval, prípadne ju predajú Kórejcom, aby ju zaliali betónom a postavili na nej fabriku. Politici sa tým chvália, vraj nám zaistili prácu, ale peniaze v tomto štáte majú hlavne tí, ktorí nikdy nepracovali, takže každý, kto tu poctivo pracuje si pripadá ako blbec, ktorý živí kopu darebákov. Naši predkovia sa v hrobe obracajú z toho, ako sa nám obrátila hierarchia hodnôt.
Kto za to môže?
My všetci.
Aj ja.
Tiež mám v záhrade jabloň, také skoršie jablká, ktoré sa nedajú skladovať. Tento rok sa urodilo požehnane. Keďže na strom už nevyleziem, obral som len časť a zaplatil chalana, ktorý obral zvyšok. Potom som tie jablká rozdal zadarmo príbuzným, minul benzín a čas pri rozvoze a ešte ich prosil, aby si ich vzali. Čistý zisk mám asi -50 euro.
Asi tú jabloň vyrúbem.
Preukážem tak svoju modernosť a znížim straty.
Dnes je taká doba.