Je po voľbách, na sľuby zabudnite.
Nepriateľ sa už zabarikádoval vo svojej pevnosti a generáli riadia boj s novým elánom a účinnejšou taktikou. Hlavná frontová línia prebieha, tak ako doteraz, prepážkami úradov a diskrétnymi zónami bánk. Pešiaci na jednej i druhej strane zúrivo bránia svoje pozície podľa príkazov velenia či v snahe prežiť. Samozrejme, tak ako vždy, prevaha je zo zákona na sedacej strane prepážky a stojaci protivník sa môže len brániť. Stojaci pešiak má čo robiť, aby to ustál. Útočiť prakticky nemôže, na to je zákon. Sediaci pešiak je preňho prakticky nepostihnuteľný a generál v pevnosti už vôbec. Keďže si ho sám zvolil, automaticky tým odobril každý útok z jeho strany. S tým až do ďalších volieb nič neurobí. Môže tak akurát nadávať, to je v demokratickom boji povolené. Jediný, na koho môže zaútočiť, je iný pešiak vo vlastnom rade, ktorý je ešte menší ako on. A tak si zranenia, ktoré mu spôsobil nepriateľ z druhej strany fronty, lieči na úkor vlastných spolubojovníkov. Tým – chtiac či nechtiac – ničí aj vlastnú obranyschopnosť a prispieva k úspechu nepriateľa. Môže ale prestať nadávať a pokúsiť sa prebehnúť k nepriateľovi. Pravdaže, ak bude nepriateľ oňho stáť. Ak poníži, okradne a zničí veľa spolubojovníkov, má šancu dostať sa až do pevnosti. Ak bude dostatočne prefíkaný, možno už v budúcich voľbách presvedčí dosť stojacich pešiakov, aby mu dali svoj hlas. Spravidla stačí, ak im sľúbi, že bude stáť na ich strane aj po voľbách. Zvolia ho. Na to, že sľuby nikdy nesplní, si už zvykli, lebo tak je to vždy. Ak sa raz dostane do pevnosti, má vystarané. Už nemusí bojovať, to zaňho urobia sediaci pešiaci. Pobyt v pevnosti mu ponúkne dvere k bezstarostnému životu, stačí len otvoriť a vstúpiť. Na Bahamách či Seychelách je pre takých ako on zaručený trvalý mier. Už ho nemusí zaujímať, že na Slovensku medzitým prebehli nové voľby.
Nepriateľ sa vymenil, vojna pokračuje…