Fascinuje ma, s akou vervou sa ľudia znova a znova vrhajú do volebných debát, ako urputne sa držia svojich favoritov a ako im stále veria. Napriek tomu, že ich už viackrát sklamali, napriek všetkým kauzám a napriek neklamným indíciám, že bezuzdná zlodejina ostatných rokov tu bude pokračovať.
Všetko, čo sa používa, sa časom pokazí.
Presnejšie – niečo alebo niekto to pokazí.
Demokraciu vymysleli už starí Gréci a za tie stáročia mala kedy zhrdzavieť. A čo s ňou porobili lumpi a špekulanti, to vieme všetci. Spôsob uplatňovania moci je dnes všetkým iným, len nie vládou ľudu. Z pôvodne krásnej myšlienky už zostal len názov. Nad starogréckym vynálezom zvíťazil ten, ktorý vymysleli Féničania: peniaze. Lumpi a špekulanti si kúpili aj demokraciu, zabili ju, vykuchali a zožrali. Nechali len názov a obal, čosi ako vypchatú sovu, ktorá síce stále vyzerá múdro, ale už nedýcha. Spôsob uplatňovania moci zostal pôvodný len formou, nie obsahom. „Chlieb a hry“ – toto polienko do ohňa, v ktorom horí demokracia, priložili pre zmenu Rimania. Čím je chlieb drahší, tým viac hier treba ľudu dať. To preto tu lumpi a špekulanti čas od času organizujú hru, zvanú voľby. Zabíjajú tak niekoľko múch jednou ranou: pomáhajú svojím poskokom k menším korýtkam, aby za judášsky groš plnili ich príkazy, a zároveň dávajú pospolitému ľudu pocit, že môže o čomsi rozhodovať. Lebo – darmo je – oni ten ľud potrebujú. Ak by niektorý z kandidátov na poskoka nechcel tancovať tak, ako oni hrajú, majú dosť prostriedkov na to, aby ho odstavili, a urobia to tak šikovne, že samotný ľud ho vypíska. A ak by sa snáď našlo viac ľudí, ktorí by tú vypchatú sovu chceli nahradiť živou, rozoštvú ich medzi sebou. „Rozdeľ a panuj“ – to je tiež starý, ale overený spôsob.
Parlamentné voľby sú potrebné na to, aby sa nič nezmenilo. Sú spoľahlivým polienkom do ohníka, v ktorom zhorí nielen demokracia, ale aj všetky myšlienky na iný spôsob vládnutia. Pospolitý ľud si už na ne zvykol a nedá si túto hru na rozhodovanie o svojej budúcnosti zobrať. Veď chlieb je čoraz drahší…