Keď pánboh zdravia dá, aj hriechy budú

3. marca 2012, nautilus, Prevažne nevážne

Konečne trocha vykuklo slniečko a zdá sa, že zime nadobro odzvonilo. Hoci iné príslovie vraví: „Marec, poberaj sa starec“ – mne toto obdobie stále ešte prináša úľavu a novú krv do žíl. Pozerám sa po tej našej zagorilovanej vlasti akýmsi novým pohľadom a nachádzam pozitíva aj tam, kde sa ešte včera škľabili čierne diery beznádeje. Teda – niežeby sa čosi až tak prudko zmenilo k lepšiemu, ale nádej, to je mocná pani, ktorá dokáže divy.

A slniečko ich dokáže ešte viac. Už roztopilo aj ten posledný zľadovatený sneh, ktorý ležal na chodníku pri jednej nemenovanej štátnej inštitúcii, okolo ktorej musím každé ráno chodiť. Ležal tam bez povšimnutia celú zimu, hoci chodníky pred súkromnými domami boli pod hrozbou pokuty starostlivo odhŕňané. Už sa teda nebojím, že sa pošmyknem a spadnem, čo je pri mojom zdraví ľahko možné, a s dotyčnou inštitúciou by som sa pri stave nášho súdnictva súdil veľmi nerád.

Pravda, ak si chce človek udržať optimizmus, má problém s tým, kam sa pozerať. Pod nohy veľmi nie, popri chodníkoch stále ležia kopy špinavého snehu, premiešané so zbytkami posypového materiálu, a technické služby pod ťarchou nedostatku peňazí musia rátať aj s pomocou najvyššieho, ktorý ten sneh roztopí, aby potom, možno, vyšli do ulíc a ten materiál pozametali. Pozerať sa trocha vyššie tiež nie je žiadna radosť. Z bilboardov sa na mňa škeria ksichty, na ktorých, napriek ich aj svojej úprimnej snahe, nič krásne nevidím. Možno je to len tým, že nie som na chlapov, a Anička Belousovie už tiež nie je bohvieaká krásavica.

A tak sa najradšej pozerám do neba. Je tam čisto, občas aj modro. Kým si tú modrú nezačnem spájať s istou nemenovanou politickou stranou, je to v pohode. Modrá bola farbou nádeje už dávno pred tým, čo ju tá strana zneužila. A vôbec, celá naša vlasť by mohla byť plná nádeje, keby nám to furt ktosi nekazil. Veď my sme, všakže, dobrí ľudia, no nie? Nikomu zlé neprajeme. Nebyť politiky, mohol by tu byť hotový Slovenský raj.

Marec je pre mňa mesiacom nádeje. O chvíľu začnú pučať stromy, rozkvitnú kvety a vzduch sa zaplní vôňami. Napriek všetkému, čo sa tu deje, určite príde jar…