Mystifikovať znamená klamať. Kedysi sa hovorilo aj „cigániť“, ale slovko cigániť od istej doby začalo zaváňať rasizmom a my sme pre istotu aj Cigáňom začali hovoriť Rómovia – a klamárom mystifikátori.
Znie to tak vznešene, tak odborne, tak sofistikovane.
Áno, z klamania sa stala priam vedecká disciplína. Premenovaním klamania sme dosiahli nielen vznešenejšie znejúci výraz, ale úspešne sme odstránili aj jeho morálny význam. Kým klamári boli opovrhnutiahodní darebáci, mystifikátori sú dnes vážení a dobre platení odborníci. Nečudo, že ich je všade plno. V médiách, v reklame, v politike. Cieľavedomým úsilím množstva mystifikátorov sa podarilo význam slovka „Pravda“ najprv zrelatívniť, neskôr úplne prevrátiť, takže ak dnes niekto povie: verte mi, hovorím pravdu, automaticky v nás vzbudí dojem, že klame.
Svet sa zrelatívnil, zvirtuálnil, zneskutočnil. Z rozširovaním vedomostí sa pre mnohých zúžil na pohľad do monitora. Koľko pravdy je v tých svetielkujúcich bodkách?
Samozrejme, realita existovať neprestala a my ju potrebujeme práve tak ako doteraz, aj keď si to – zavalení mystifikáciami – občas neuvedomujeme. Stále potrebujeme dýchať, jesť a piť, stále potrebujeme v zime zdroj tepla, čo zohreje naše telo, a permanentne zdroj lásky, čo zohreje našu dušu. Tieto potreby zatiaľ – chvalabohu – žiadna virtualita nenahradí. Možno preto sme takí citliví na to, či sú tie potraviny zdravé a tá láska skutočná. Hoci sa mystifikátori všetkých krajín spájajú v snahe oklamať nás, naše skutočné potreby neoklamú.