A vy ste na čom závislí? Nie, len mi nehovorte, že na ničom. Minimálne na vzduchu, vode a strave určite. To je predsa nutné. Človek sa od ostatnej fauny, pobehujúcej či plaziacej sa po zemi líši práve množstvom závislostí. Taká srnka si ani príbytok nestavia. Prečká v tom lese každú zimu. Človek by neprežil ani jedinú. Je závislý na dome a kúrení. Možno kedysi závislý nebol, ale rokmi si svoju závislosť vypestoval. Schúlostivel. Rozmaznal sa. Dnes už má tých závislostí viac ako všetky ostatné živočíchy dohromady. Krokodíl nílsky napríklad ani netuší, čo je to dobrá kniha. Alebo televízor. Alebo internet. Alebo mobil. Je to len tupý zver. Nič z toho mu nechýba.
Zdá sa, že človek je na svoje závislosti hrdý. Hovorí tomu duchovné potreby a to sú tie, ktoré ho stavajú v živočíšnej ríši na stupienok najvyšší. Nuž, prečo nie. Kapacita ľudského mozgu je oveľa vyššia ako je tomu u iných tvorov a bola by škoda to nevyužiť. Je však isté, že svojimi závislosťami si nasadzuje okovy. Už je toho príliš, bez čoho nevie žiť. Navyše, za všetko musí platiť. Snáď okrem slnka a vzduchu, všetky svoje potreby si musí zaslúžiť. Ešte aj na tom záchode chcú od neho akýsi obolus. Ak ho nemá…radšej nedomýšľať.
Závislosť na peniazoch je daňou za závislosť na iných závislostiach. Na peniazoch sme závislí všetci. Aj nezávislí poslanci. Ten, kto sa tejto závislosti vyhýba, sa veľmi ľahko môže stať bezdomovcom, závislým na tých, ktorí závislosť na peniazoch akceptujú. Žiť zadarmo ako zviera, to nedokáže, a ani si to nemôže dovoliť. Neznalosť zákona omlúva len zvieratá, ľudí nie, a pocit nezávislosti spravidla odchádza s príchodom polície.
Áno, dnes si musíme zaslúžiť takmer všetko. Aj to, čo sme kedysi mali celkom zadarmo. Pitnú vodu, napríklad. Vzduch je zatiaľ zadarmo, ale niekde je už taký špinavý, že za čistým musíme cestovať, a teda platiť. Je len otázkou času, kedy začne ktosi čistý vzduch predávať. Som si istý, že to bude bomba kšeft. Sme na ňom totiž závislí.
Napriek tomu je ale isté, že všetci sme závislí na ostatných. Jedine vo fungujúcom spoločenstve si totiž môžeme zadovážiť všetko, čo potrebujeme. Nielen to materiálne, ale aj duchovné. Napríklad takú životnú nutnosť, akou je láska. Hoci to len neradi priznávame, sme na nej závislí. A keďže sebaláska nie je to pravé orechové, potrebujeme niekoho, s kým by sme si tú lásku vymieňali, a teda stávame sa závislí na ňom. Hoci je nás už vyše šesť miliárd, človek, na ktorom sme závislí citovo, je spravidla len jeden. Toto je tá najkrajšia závislosť zo všetkých…