Mám takú úchylku: milujem slovenčinu. V dnešnej čoraz viac globalizovanej dobe je to asi veľký hriech a vzhľadom na to, že tento jazyk je považovaný za štvrtý najťažší na svete, aj poriadna odvaha. Komplikované lásky sú už zrejme mojím osudom. Keďže pochádzam zo západnej časti našej vlasti a bernoláčtina už dávno nie je „in“, mám občas problémy aj so spisovnosťou. O to radšej poznávam nové, a nielen spisovné, perly nášho jazyka. Perlami nazývam aj nadávky, lebo sa mi zdá, že práve v tejto oblasti vykazuje náš verbálny prejav neobyčajnú vynaliezavosť, nad ktorou sa pozastavujú nielen cudzinci, ale zrejme aj pracovníci Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra. Veď posúďte sami, koľko ľubozvučnosti je obsiahnutej v takom, možno nespisovnom, zato nepochybne rýdzo slovenskom výraze : PAPĽUH. Môj priateľ Mark, poddaný jej veličenstva holandskej kráľovnej, nedokáže toto slovo správne vysloviť dodnes, hoci som ho to učil takmer štyri roky. Podobným, hoci o poznanie vulgárnejšie znejúcim výrazom je aj slovko OGRGEĽ. Často požívaným, no v západnej časti Slovenska dosť vzácnym výrazom je aj: TRPÁK. To znie podobne, ako prívlastok: KREPÝ, ktorému najlepšie rozumejú občania z okolia Martina. V mojom rodnom kraji sa rodia perly o počutie tvrdšie, napríklad taký: BULO. Alebo: BUTALO. Aby nezostalo ukrátené ani ženské pohlavie, používajú sa aj výrazy: FUCHTLA, KOFA či MEGERA. Môj otec tiež s obľubou používal výrazy: CHRUŇO a LEFO. Mne osobne sa v poslednom čase najviac páči táto: CHUJÁC.
Zdá sa, že mnohé z týchto ľubozvučných slovenských nadávok sa už prestávajú používať . Mládež, možno pod vplyvom vyššiemenovanej globalizácie, si vystačí s dvomi-tromi nadávkami, prevažne pohlavno-nevestincového charakteru, ktoré však opakuje v každej vete. Je to škoda, svedčí to o obmedzenosti a neúcte k rodnému jazyku. Veď dôvodov k nadávaniu je na Slovensku stále dosť a možno je načase zamyslieť sa nad kvalitou tohto nášho obľúbeného jazykového prejavu. Skúsme sa teda nad tým zamyslieť, možno aj vo vašom rodnom kraji a reči sa skrývajú perly nezvyčajnej kvality. Oprášme ich a, v medziach slušnosti, vráťme tam, kam patria, do našej ľubozvučnej reči.