Ešte stále je ich dosť. Nikdy však nie príliš. Naopak, akoby ich bolo čoraz menej. Akoby tento svet a táto doba nebola pre nich. A pritom, to som si istý, bez nich by táto doba bola oveľa horšia.
Tragédia príliš dobrých ľudí je ukrytá práve v tom slovku „príliš“.
Určite aj vy nejakých poznáte, ba možno aj sami máte aspoň občas pocit, že ste „príliš dobrí“.
Príliš dobrá žena v tomto predvianočnom čase behá po obchodoch a zháňa darčeky pre svojich najbližších, hoci ani nevie, či sama nejaký darček dostane. Upratuje, varí, pečie, aby sa tí jej najbližší cítili dobre, aby bola doma pohoda a sviatočná atmosféra, hoci ani zďaleka nie je isté, či ktorýsi z tých jej najbližších tú atmosféru nepokazí, či už z roztopaše, rozmaznanosti či alkoholického opojenia. Príliš dobrá žena má v sebe príliš veľa lásky, aby sa na to všetko vykašľala, aj keď si pamätá, ako dopadli tie vlaňajšie Vianoce…
Existujú aj príliš dobrí muži. Obskakujú tú svoju ako sviatosť oltárnu, nechajú sa komandovať ako malé deti, upratujú, vysávajú, niekedy aj varia a pečú, kým tá ich „svätica“ sedí v kresle, fajčí a pije kávu, alebo vôbec nie je doma, ale sedí s kamarátkou či „kamarátom“ kdesi vo vinárni a z toho svojho „trtka“ sa iba ak smeje.
Veru, príliš dobrí ľudia nemajú na ružiach ustlané. Len málokto o nich povie, že sú príliš dobrí, oveľa častejšie sú titulovaní výrazmi „chudera“, či „starý somár“. Žiadalo by sa povedať, že táto doba a spoločenská klíma nepraje ani trocha dobrým ľuďom, nieto príliš dobrým, mne to však nedá. Spoločenskú klímu si predsa robíme my sami a je len na nás a našom svedomí, či sme schopní a ochotní to dobro vidieť. Často ho máme priamo pred nosom. Stačí len otvoriť oči a srdce a namiesto výhovoriek radšej podať pomocnú ruku, či aspoň to dobro oceniť. Nebojme sa, koruna nám z hlavy nespadne, dobrí ľudia budú radi a určite, určite si to naše uznanie zaslúžia.
Prajem všetkým krásne Vianoce, plné lásky a dobrých ľudí.