O mojom šéfovi

31. júla 2010, nautilus, Nezaradené

O seba sa nebojím. Aj keď mám už nejaký ten krížik naviac, vďaka svojej prispôsobivosti zvládam záťaže pra­covného nasadenia relatívne s prehľadom. Robim si ale starosti o svojho šéfa. Nedá nám dýchať. Šliape nám všetkým na krk. Neviem, ako dlho to chce vydržať. Je to pomerne mladý človek, už sa raz psychicky zrútil, ale nedá si pokoj. Chápem. Aj jeho tlačia. Určite viac, ako on tlačí nás, má totiž oveľa vyšší plat. Napriek tomu si myslím, že je ešte príliš človekom, než aby to mohol vydržať donekonečna. Živé materiály síce znesú, vďaka svojej schopnosti regenerovať sa, oveľa viac ako tá najušľachti­lejšia oceľ, ale v tomto prípade ide hlavne o nervovú sústavu a charakter, a tu je ušľachtilosť skôr prekážkou.

Aj ja som kedysi robil šéfa, aj ja som si myslel, že kariéra ve­die k peniazom a peniaze ku šťastiu, ha ha ha. Až po nahliad­nutí za oponu sa mi otvorili oči a napadlo ma, že mám iba ten­to jeden život a viac ich mať nebudem. Neutiekol som síce do jaskyne ako istá rnoja príbuzná, ktorá sa s týmto svetom zmie­riť nechce a myslí si, že to je riešenie. Ja som si tu už ale zvykol a určitý tlak na krku unesiem, mám tiež oveľa silnejšiu vôľu prispôsobiť sa ako ona, ale mám isté hranice. Otestoval som sa a určil mantinely. Pamätám si, ako ma, keďže som stále človekom, mrzelo, keď som ako šéf strhol komusi prémie a ne­zabudnem na prebdenú noc potom, čo som jedného opilca vy­hodil z práce. Verím, že ma obdobie môjho šéfovania stálo kus života a podobnú chybu už nemienim opakovať. Snažil som sa, veľmi opatrne, keďže mladi ľudia sú o svojej neomylnosti pre­svedčení o to viac, o čo menej majú praxe, nahodiť čosi z toho aj svojmu šéfovi, ale ten mi odpovedal, že taký je svet a on na tom nič nezmení. A keďže ďalšiu debatu na túto tému pokladal za stratu času, nestihol som rnu povedať to najdôležitejšie, že totiž, ak sme ešte aspoň trocha ľuďmi a nie ešte celkom oceľoví roboti, že svet je taký, aký ho urobíme my a že svoj život máme stále v rukách a môžeme si s ním robiť čo chceme. A že práve preto sme od tej ocele silnejší.

Škoda, že už ma nepočúval.