povedal môj otec, keď vkročil do obývačky, a ukázal prstom na tú malú knižku, čo som držal v rukách.
Akoby ho to ani neprekvapilo.
Tá knižka bola totiž zastrčená vzadu za všetkými ostatnými v našej veľkej knižnici, a ja som ju našiel len náhodou. Napodiv, nezobral mi ju, ale zostal stáť pri dverách, asi čakal, čo ja na to. Mal som šestnásť rokov a on si možno pomyslel, že už čosi o tom viem. V našej puritánskej rodine sa totiž o týchto veciach nehovorilo, na to prísnym okom dohliadla matka, a otec, ktorý možno cítil povinnosť informovať svojho dospievajúceho syna o úskaliach erotiky, by bol zrejme rád, keby to zaňho urobila nejaká knižka.
Popravde, dosť ma tou vetou prekvapil. Tá knižka bola stará, ošúchaná, žiadne obrázky, a meno Pitigrilli mi tiež nič nehovorilo. Slovko „porno“ je totiž medzi pubertiakmi skloňované v oveľa pikantnejších súvislostiach. Hoci obrázky odhalených ľudských tiel boli vtedajšou cenzúrou tvrdo likvidované, medzi nami, mladými samcami, ich kolovalo neúrekom. Ja sám som v našej tmavej komore tajne rozmnožoval ilegálne obrázky nahých žien v akcii a vzrušoval sa nimi, primerane k veku. Kópie som potom predával spolužiakom, veľmi tajne a veľmi lacno, aj zadarmo, lebo kupčenie s láskou som vždy pokladal za morbídne. Áno, do niektorých obrázkov som sa fakt zaľúbil, hoci už neustálym kopírovaním stratili rozoznateľnosť a vyžadovali obrovskú dávku fantázie. V šestnástich je však možné všetko.
Tú knižku som si, s otcovým tichým súhlasom, prečítal.
Popravde, bola to nuda. Stredoveké porno sa s tým mojím nedalo ani porovnať. Opisovanie milostných hrátok bolo veľmi decentné, priam noblesné.
Ale zapamätal som si ho.
Aspoň kúštik z tej stredovekej noblesy.
A úcty k písanému slovu.
Aj vtedy, ak píšem: Toto je porno.