Milé deti,

13. júna 2010, nautilus, Nezaradené

pekne si posadajte, poviem vám rozprávočku.

Kde bolo tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi dolinami, bola raz jedna krajina, a v tej krajine sa vám diali prečudesné veci.

Keby sa tam len voda sypala a piesok lial, nikoho by to neprekvapilo, takých krajín je v rozprávkach plno.

V tejto sa však sypali peniaze, a tie sú určite zaujímavejšie ako ktorákoľvek z vyššieuvedených ingrediencií.

Sypali sa, ako sa hovorí, do vrecák, ale nie hocikomu.

V tej prečudesnej krajine mali totiž prečudesné božstvo.

Nazývali ho veľmi prefíkane, vraj Demokracia.

Tým z vás, ktorým je toto slovo povedomé, musí prezradiť, že ich tušenie je správne.

Demokraciu, pôvodom grécky výraz pre ľudovládu, mali na mysli aj obyvatelia tejto krajiny, keď zrúcali sochy starého božstva, nazývaného Socializmus. Zrúcali ich preto, lebo Socializmus vraj nebol spravodlivý. Rozhodli sa, že Demokracia bude spravodlivejšia, hoci nikto z nich nevedel, ako vyzerá.

Tak sa stalo to, čo sa stať muselo, bohatí zbohatli a chudobní ešte viac schudobneli.

Demokracia sa ukázala byť oveľa krutejšia ako predchádzajúce božstvo, ale ľudia to zistili až potom, keď už sa zmocnila celej ich krajiny, ovládla všetky kľúčové miesta a nebolo pred ňou úteku ani záchrany. Tí z nich, ktorí si ju predstavovali ako vládu ľudu čoskoro zistili, že vláda a ľud sú dva úplne protichodné a nezlúčiteľné pojmy, asi ako olej a voda a že oni sami vládnu ešte menej, ako kedysi.

Mohli si síce hovoriť, čo chceli, nikto ich však nepočúval.

Keď rúcali staré sochy a stavali nové, sľubovali si lásku a tiež to, že budú viac a tvrdšie pracovať, aby sa mali lepšie, ale veľa z nich prišlo nielen o prácu a o peniaze, ale aj o dôvody k láske.

Začali vidieť každý len seba.

Začali vidieť jeden v druhom nie sestru či brata, ale len prekážku na ceste k peniazom. Kým predtým sa snažili jeden druhému pomáhať, za Demokracie už zadarmo neurobil nikto pre nikoho nič. Peniaze sa stali ich modlami, ktorým sa korili a ktorým slúžili ako tí poslední otroci.

Nuž, a čo sa v tej krajine lialo?

Nie, nebol to piesok a často to nebola ani voda.

Boli to úplne iné tekutiny.

Tak, deti, a to je všetko.

Že chýba happy end?

Máte pravdu, chýba.