Akosi starnem

18. mája 2010, nautilus, Nezaradené

Život môže byť oveľa zázračnejší ako čokoľvek, čo si je schopný vymyslieť ľudský duch, povedal sir Arthur Conan Doyle ústami svojho hrdinu Sherlocka Holmesa, a ja som tie slová prijal za svoje.

V mladosti som mal bujnú fantáziu, staval som zo slov vzdušné zámky a z písmen fantastické príbehy, ale život ma časom dokopal do reality až natoľko, že ma prešla chuť vymýšľať.

Možno je to škoda.

Možno je pre mňa ten Doylov výrok iba akýmsi alibi, ale pravda je, že teraz, keď som starší, keď ma už tak nekvária strasti života, chytil do ruky pero, nenapadá ma za ten svet nič fantastické. Každá myšlienka je spojená s realitou, tak, ako som to praktizoval v posledných rokoch, takže ak budem o  čomsi písať, bude to iba ten trápny praktický život.

Iná barlička mojej duše zasa hovorí, že šedivá je všetka teória a večne zelený strom života.

Takže na tom asi čosi bude.

Momentálne mi to vyhovuje. Za tie roky som prežil všeličo, a boli to veci výsostne praktické, takže sa nádejam, že majú akúsi cenu, zvlášť ak ich dokážem zaodieť do vhodného literárneho rúcha, aby sa nepovedalo, že to nič nie je a také sprostosti predsa prežil každý.

Áno.

Každý prežije spústy príhod a nikto o tom nepíše, pretože nie každého to baví. Namiesto toho číta či v televízore pozerá príbehy iných, ktoré sa často s tými jeho nedajú ani porovnať, ibaže ich ktosi zdramatizoval. Ženy z domácnosti so štyrmi deťmi na krku, ktoré dennodenne vykonávajú hrdinské činy, večer čo večer slzia nad nešťastím nejakej Pepindy, ktorá im nesiaha ani po kolená a neprežila nič.

Aj to je príklad, akú silu má umenie, aj keď klame.

Ja by som však najradšej písal pravdu.

Mám bytostný odpor k vymysleným príbehom, ktoré som v mladosti tak miloval.

Teraz sa už nepotrebujem opájať fantáziou, život ma dostrkal aj k poznaniu, že cenu má len to, čo sa dá ohmatať, a nemyslím tým iba na ženy, hoci práve o tých by sa dalo písať veľa.

Svet je plný krásnych vecí, o ktorých sa dá písať, o ktorých treba písať, aby sa zvečnili, aj keď sú to len akési čierne fľaky na bielom papieri.

Človek človeku môže dať veľa, ak chce.