Tam kdesi za obzorom

Určite to poznáte: ak začnete komusi rozprávať o svojich zdravotných problémoch, okamžite vyrukuje so svojimi. Namiesto toho, aby vám pomohol aspoň tým, že si vás vypočuje, zavalí vás dokazovaním toho, aký je chorý. Ťažko povedať, prečo to robí. Možno vás chce potešiť poznaním, že v tom nie ste sám. Takáto solidarita ale nefunguje a vy sa po rozhovore s ním […]

Život je strašne krátky. Uvedomujeme si to vo chvíľach, keď niekomu končí. Kým príde zubatá, musíme toho stihnúť strašne veľa. Musíme sa narodiť a prežiť prvé dni a týždne. Musíme si poodierať kolená pri detských hrách a nechať si dať párkrát po papuli kvôli dievčaťu, ktoré za to stojí. Ako kto. Podaktorí celý život len kráčajú v šľapajach iných. […]

lebo samo sa ochrániť nevie. Všetci ho drancujú, pľundrujú a rozkrádajú ako opreteky. To, čo naši otcovia za dlhé roky vybudovali, často zadarmo a len z lásky k vlasti, teraz zničili, rozobrali a rozkradli cudzie aj naše vlastné hyeny. Naši vlastní Judáši za pár grošov rozdali našu domovinu cudzím supom a z práce našich rúk si za hranicami žijú v blahobyte. Naša […]

Do Plzne sme cestovali autobusom. Firma zrejme usúdila, že tento dopravný prostriedok je pre osem ľudí najvýhodnejší. Aj tak sme sa cítili ako dobyvatelia, ktorí idú vyplieniť konkurenciu. Náš zahraničný zamestnávateľ sa rozhodol presunúť výrobu z Čiech na Slovensko a my sme boli tí, čo mali ten kšeft prebrať. Pán, sediaci predo mnou, mal otvorené veľké noviny a […]

Láska má veľa podôb. Tá k rodnej zemi je trocha zvláštna. Na rozdiel od lásky k žene je v nej menej pohlavnosti, hoci styk so štátnou mocou občas isté znaky sexuálneho aktu vykazuje. Na otázku, ako mám rád Slovensko, by som odpovedal asi tak, ako tá Maruška svojmu otcovi-kráľovi: ako soľ. Lebo hoci je to vzhľadom len biely prášok, tak ako Antrax či Heroín, hoci chuť […]

Pánboh dal ľuďom všelijaké dary. Zadarmo. Tak akosi…protekčne. Už sme si zvykli. Na tie dary. Berieme ich ako samozrejmosť, či dokonca ako povinnosť nášho stvoriteľa k nám, veď dnešné deti svojim rodičom hovoria: keď si ma mal, musíš sa o mňa starať. Aj zákon im dáva za pravdu. Dar reči je očividne darom danajským. Nepochybne bol pôvodne myslený dobre, ako […]

O ľudskom faktore počúvame hlavne vtedy, keď zlyhá. Autobus narazí, vlak sa vykoľají, lietadlo spadne. Inokedy o ňom príliš nehovoríme, hoci je tu prítomný stále a ovplyvňuje náš ľudský svet viac ako čokoľvek iné. A hoci robíme všetko pre to, aby sme sa svojej ľudskosti zbavili, stále sme – viac či menej – ľudia. Hoci by sme najradšej zverili všetky práce […]

Chrapúnstvo ako životný štýl sa usadilo v našich zemepisných šírkach a zapúšťa tu hlboké korene. Čo mám na mysli? Mám na mysli vzťah detí k svojim rodičom. Hoci v tomto systéme vraj vládne tržná ekonomika, teda niečo za niečo, v medziľudských vzťahoch zavládli trendy úplne opačné. Možno z pomsty za to, že za materiálne statky platíme čoraz viac, […]

Môj priateľ Jožko je správny kresťan. Do kostola chodí pravidelne, nevynechá ani jednu nedeľnú omšu a pokiaľ mu to zamestnanie dovolí, aktívne sa zúčastňuje náboženského života. Jožko je aj úspešný podnikateľ. Ak si vo svojich modlitbách želal úspech v podnikaní, pánboh ho vyslyšal. Darí sa mu. Priznal sa mi, že na účet farnosti už poslal […]

„Žiadny národ nemá toľko neprajníkov ako Slovensko“ – zaznela hlasnejšie prednesená veta z hlúčiku dôchodcov, čo sa schádzajú u nás na námestí pod sochou Štefánika, a politizujú. Oslávili sme dvadsiate výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky a to je dôvod zamyslieť sa nad týmito slovami. Naozaj, niekedy to vyzerá tak, akoby sa proti nám spriahli všetci […]