Tam kdesi za obzorom

Ľudia sú rôzni. Jedni sa vezú, iní ťahajú. Kedysi sme vedeli, že všetko, čo tu človek má, len práca dáva statočná, dnes sa snažíme túto pravdu akokoľvek „odžobať“. Túžba mať sa dobre, pokiaľ možno bez zásluh, sa stala životnou prioritou a neváhame urobiť čokoľvek preto, aby sme nemuseli robiť nič. A keďže každý pán je pánom preto, lebo má sluhov, zneužívanie človeka človekom sa stalo každodennou samozrejmosťou. Morálka súčasnosti nás učí, že nie ten, kto v pote tváre vyrába chlieb náš každodenný si zaslúži našu úctu a uznanie, ale naopak parazit, ktorý nevie nič iné, iba žrať.

Zneužívať iných sa učíme už odmalička. To, že sme vo svojej nemohúcnosti dieťaťa odkázaní na rodičov si radi prenášame aj do veku, keď by sme sa už aj mohli o seba postarať, ale jednoducho sa nám nechce. Veď je také pohodlné ležať natiahnutý pred televízorom a nechať sa obskakovať mamou, ktorá zaiste nemá väčšej radosti, než nám posluhovať. Je to pocit priam kráľovský, mať svoju slúžku. Svedomie? A načo? Veď tá mama je rada, že nás má, tak prečo to nevyužiť. Načo pracovať, keď zákon prikazuje tej mame starať sa o nás až do najproduktívnejšieho veku, bez ohľadu na to, že ona sama už je vo veku, keď jej z toho štvrťstoročného obskakovania dochádzajú sily a doslova padá na hubu. Súcit? Ale kde, už sme si zvykli.

Veľkopanský pocit, ktorý sme sa naučili v mladosti, s nami ide celým životom. Úspešné štúdium nás postavilo na vyšší stupienok a práci statočnej sa úspešne vyhýbame aj naďalej. Svet je plný zamestnaní, ktoré nám umožňujú celé hodiny presedieť pri počítači, surfovať po internete či hrať bojové hry s kolegami alebo prekecať s kolegyňami väčšinu pracovnej doby. Sme predsa páni a dámy. A chlieb náš každodenný? Ten je predsa v každom obchode. Keďže nás za to kecanie platia oveľa lepšie ako tých, čo ho dorábajú, nemusíme si lámať hlavu s tým, ako sa tam dostal. Nám stačí, že nás pochvália za to, že ten výkaz, ktorý sme splodili za polhodinu, odovzdáme za týždeň. Aj tak všetci dobre vieme, aký je zbytočný.

Je také príjemné byť pánom. Nahodiť  sa do pekného odevu, pred zrkadlom sa vyčesať a ísť sa poukazovať ostatným. Je také bezstarostné nemusieť sa strachovať, či budem mať zajtra čo jesť. Veď sluhovia to všetko zabezpečia. Je také úžasné byť pánom a nemusieť sa starať o sluhov….