Tam kdesi za obzorom

Turecko je pre Slovákov veľmi vyhľadávanou destináciou. Dovolenkárov lákajú hlavne služby na vysokej úrovni, hotely s bazénmi a služby all inclusive, ale aj príchuť Orientu. Možno ako rezíduum socializmu, kedy sa veľa tovaru nekupovalo, ale zháňalo, aj orientálne tržnice a bazáry, kde sa predavači mnohorakými spôsobmi zaliečajú potenciálnym zákazníkom v snahe predať. To sa, pravdaže, Slovákom, navyknutým na arogantný spôsob jednania predavačov a ich večné „nemáme“, veľmi páči. Nakupovanie a očumovanie patrí k nášmu folklóru. Tisíc rokov poroby sa podpísalo aj na našich génoch a ak sa nám začne zaliečať taký „Turčín Poničan“, ktorý tu kedysi len lúpil, raboval a znásilňoval – ktože by odolal.

Turecké hospodárstvo, ktoré je u nás synonymom úpadku, v krajine pôvodu zaznamenalo obrovský pokrok. Na morskom brehu vyrástli rekreačné strediská nevídaných rozmerov, ktoré úspešne konkurujú tým západoeurópskym, navyše za prijateľnú cenu. Štvor a päťhviezdičkové hotely hýria architektonickou fantáziou a predháňajú sa v exkluzivite. Aj to nám veľmi vyhovuje. Predstava maximálneho prepychu je pre Slováka ležadlo pri bazéne a chladený nápoj, prípadne nejaké černošky hore bez, ktoré ho obskakujú. V Turecku je to – až na tie černošky – realita. Splnený sen. A tak nečudo, že nás tam mieri čoraz viac.

Lietadlo OnurAir meškalo. Do Antalye sme prileteli až čosi po polnoci. Jeden z mnohých autobusov, zoradených na parkovisku pred letiskom nás viezol ešte viac ako hodinu a na recepcii päťhviezdičkového hotela v stredisku Colakli nás čakal privítací drink s exotickým ovocím. Na izbu nás okolo rozsiahleho bazéna, nasvieteného farebnými svetlami, zaviedol nosič batožín. Až ráno sme pozreli celú tú nádheru okolo. Hotel bol nový, kvalitný, s nádychom orientu. Úžasný bazénový svet s vírivkami, vodotryskami a palmami podčiarkoval dojem prepychu. Švédske stoly na raňajky a na večeru ponúkali dobroty európskej aj orientálnej kuchyne. K moru nás tých tristo metrov odviezol turistický vláčik. Hoci bol už október, na pláži to vyzeralo ako uprostred sezóny, voda mala tak 24 stupňov a vládol tu čulý prímorský ruch, vodné banány, skútre či padáky, detský smiech. Pláž v Colakli je piesková, miestami s kamennými platňami vo vode, celkom čistej. Popoludní výlet do najbližšieho okolia. Turecký cintorín s náhrobkami obrátenými k Mekke, rozvodnená rieka Koprulu so starým seldžuckým mostom, starogrécke divadlo Aspendos z roku 155, mohutné piliere aqaduktu a rustikálne poobliekané ženičky z blízkej dedinky, predávajúce šťavu z granátových jabĺk, práve vylisovanú. Ponuka brigády pri zbere bavlny, zárobok 6 euro za deň…

Turecko je krajina obchodu. Návšteva firmy, predávajúcej koberce, bola povinná. Povodia vás po výrobe, kde ženičky, sediace v tureckom sede na zemi tkajú na krosnách tie známe turecké koberce, ukážu vám aj farbiareň či celkom malú miestnosť, kde pracujú na tých nejjemnejších výrobkoch len mladé dievčatá okolo pätnásť rokov, kým si nezničia zrak. Vo veľkej miestnosti vám na záver ponúknu bylinkový čaj a predvedú obchodnú akciu, akú v Európe nezažijete. Je len na vašej odolnosti, či vás zlomia…

Iná firma spracúva kože. Módna prehliadka je v češtine a modelky predvádzajú kožené bundičky a kabátiky tak precízne spracované, až máte dojem, že to ani nie je koža, ale jemná látka. Na záver prehliadky obchod, nevtieravý, ale dôrazný. Zlatnícka firma má len zopár zamestnancov vo výrobe, zato mohutný obchodný ansámbel. V obrovskej miestnosti, plnej vitrín so zlatými výrobkami od výmyslu sveta už číhajú bezchybne nahodení pajáci, vyžarujúci luxus a noblesu. Stačí sa na chvíľku zastaviť a už je pri vás. Určite sa vám niečo hodí k pleti. Len cena je až do poslednej chvíle tabu…

Výlet do vnútrozemia ponúkal nevšedný zážitok. Pamukkale v preklade znamená bavlnený hrad. Asi tridsať kilometrov severne od mesta Denizli v mieste tektonického zlomu vytryskli na zemský povrch horúce pramene s vysokým obsahom hydrouhličitanu vápenatého, ktorý sa pred tisíckami rokov začal usádzať z ochladenej vody a vytvárať travertívové jazierka a kaskády snehobielej, alebo, ak chcete, bavlníkovo bielej farby. Tento prírodný zázrak pôsobí dojmom neobyčajnej ľahkosti a vzdušnosti, a až na dotyk zistíte, že táto „bavlna“ je skutočne iba tvrdý kameň. Kaskád je tu skutočne veľa a celý areál zaberá plochu niekoľkých hektárov kopca nad dedinou rovnakého mena. Keďže horúca voda, ktorá toto miesto formovala, bola oddávna pokladaná za liečivú, vzniklo tu už v staroveku kúpeľné mesto Hierapolis. Sem si chodili liečiť problémy s pohybovým ústrojenstvom ľudia z blízka aj zďaleka už 250 rokov pred naším letopočtom. Hierapolis mal v časoch najväčšej slávy až pol milióna obyvateľov a v tunajších kúpeľoch sa údajne zasnúbila aj egyptská kráľovná Kleopatra s Markom Antoniom. Prechádzka pomedzi jazierka z teplou vodou je nezabudnuteľná…

Nekropola Hierapolis je miesto, kde spočívajú kosti mnohých z tých zväčša bohatých ľudí, ktorí sem prišli hľadať stratené zdravie a našli smrť. Za rána, keď tu ešte nie je nikto a keď staroveké náhrobky pozlátia lúče vychádzajúceho slnka, pôsobí toto miesto priam mysticky. Môžete tu úspešne rozjímať nad pominuteľnosťou ľudského bytia…

Cestou späť sme sa stavili aj pri typickej tureckej mešite a v akomsi karavanseraili, kde nám turecký predajca zmrzliny predviedol šou, aká sa u nás nevidí. Aj obchodíky okolo ponúkali tovar od výmyslu sveta, úžasne aranžovaný, starostlivo pripravený.

Antalya je miliónové mesto na brehu mora. Na prvý pohľad sa veľmi nelíši od mnohých európskych miest, ale ak tam prídete napoludnie, do reálu vás uvedie ťahavý hlas muezína, vyzývajúci k modlitbe. Flautový minaret je vraj najstarší, v blízkej mešite práve búchajú čelom o zem pravoverní, ale radšej si ich nefoťte, nemajú to radi. Zato v bazári kúsok od mora to vrie, záľahy tovaru lákajú aj tých najodolnejších. Najmä koreniny od výmyslu sveta a kožené výrobky nenechajú chladnými ani mužov. Po hodine dohadovania sme tu kúpili krásnu koženú bundu za zlomok ceny ako u nás.

Vodopády Duden sú zážitkom. Z vyhliadkovej plošiny to vyzerá, akoby vytekali priamo z panelového sídliska v Antalyi a padali rovno do mora. Ak tam budete, rozhodne si ich nenechajte ujsť.

Pláž pri hoteli v Kemeri je štrková. Hoci hotel má päť hviezdičiek a dýcha luxusom, pri mori to nie je žiadna sláva. Aspoňže je tu čistá voda. Napokon, do Turecka sa nechodí ani tak za morom, ale skôr za tým luxusom. Tu sa aj priemerne chudobný človek môže cítiť aspoň na chvíľu ako kráľ…

Antalya, vodopád (foto: Nautilus)