Tam kdesi za obzorom

Nie, nechystám sa tu robiť nábor do krúžku mladých upírov, ani nič podobné, naopak, chcem sa zamyslieť nad tým, prečo je v našich médiách tej krvi tak veľa. Stačí si otvoriť noviny či časopis, alebo len zapnúť televízor, a už sa to na nás valí. Násilie každého druhu. Vraždy, havárie, pedofili či úchyláci tvoria ťažiskovú náplň každodenných správ. S „umením“ je to ešte horšie. Krváky všetkých druhov, strieľanie, podrezávanie, mrzačenie, dnešné horory už vyžadujú hektolitre červenej farby, kdeže sú idylické časy pána Hitchcocka.  A s voľnou zábavou je to ešte horšie. Počítačové strieľačky už ovládajú aj päťročné deti, zabiť protivníka vedia skôr ako čítať a písať. Z monitorov tečú potoky krvi a naše deti to pokladajú za normálnu súčasť života. Ojedinelé protesty rodičov úplne zanikajú v mohutnej presile ponuky a dopytu a naplnenie túžby po zabíjaní je jedným z najžiadanejších práv a slobôd…

Prečo?

Kde sa v ľuďoch berie tá besná chuť na krv?

Ako sa môžeme pokladať za korunu tvorstva, za najpokročilejší zo všetkých zvieracích druhov, keď naša túžba po násilí presahuje aj potreby divej zveri? Lebo na rozdiel od nej my nezabíjame z nutnosti, ale hlavne z rozkoše, z fyzickej potreby ubližovať. Darmo sa budeme vyhovárať na to, že veď v tom televízore nič iné nie je. V televízore je len to, po čom je dopyt. Žiadny producent nebude vyrábať niečo, čo nepôjde na odbyt. Zato každý rád zarobí na živočíšnej túžbe po krvi, na našej radosti zo zabíjania, a je úplne jedno, akými heslami svoju krvilačnosť odôvodníme. Naopak, rozdeľovaním ľudí na „dobrých“ a „zlých“ staviame sami v sebe hrádze proti porozumeniu, lebo je oveľa ťažšie niekoho pochopiť, ako ho zabiť. Zabíjanie je jednoduchý spôsob, ako sa zbaviť problémov, dlhov, zodpovednosti. A ak nám pán scénarista ponúkne dôveryhodný spôsob, ako potlačiť svedomie – ak ešte nejaké máme – siahneme po ňom lačne a vďačne.

Kde sa v nás berie tá besná chuť ubližovať?

Čo to je?

Je to len atavizmus z čias minulých, alebo už niečo nové, čo tu ešte nebolo?

Bráni sa snáď takto naša matka príroda proti preľudneniu?

Alebo nás riadi všemocný pánboh, ktorý nás už má plné zuby?

Kam sa podeli všetky tie frázy o milovaní blížneho svojho?

A kam sa podela láska?