Založ si blog

História milosti

 

Nie, návštevníkov chrámov božích aj tentoraz sklamem, nemám teraz na mysli milosť božiu, to som nikdy nezažil a ako neverec asi ani nezažijem, hoci jedna moja známa mi tvrdí, že ju zažíva denne. Denne vraj dostáva pokyny zhora, čo a ako, a keď ich poslúchne, darí sa jej. Neviem, z jej konkrétnych príkladov mám pocit, že to je len niečo na spôsob „čo sa babe zdalo, to sa babe stalo“, ale keď tomu verí, nevyhováram jej to.

Nie, ja mám na mysli niečo iné. Mám na mysli to, o čo sa snažím celý život: pomáhať tým, ktorí to potrebujú –  tu, teraz, na tomto svete. Keďže v iný neverím, nechcem premeškať túto jedinú šancu urobiť pre svojich blížnych čosi konkrétne, čo by aspoň trocha zlepšilo ich…osud. Myslím si totiž, že ten osud… no dobre, možno aj pánboh –  bol ku mne milosrdý a dal mi viac, než potrebujem. Aj keď mi párkrát hodil pod nohy aj dosť ťažké polená, zvládol som preskočiť ich a pokračovať. Neviem, komu mám za to ďakovať, ale cítim akýsi záväzok. Vždy som mal odpor k dlhom, nikdy v živote som nemal žiadnu pôžičku a nikdy mi nikto nič zadarmo nedal, na všetko som si musel zarobiť, ale napriek tomu cítim, že by som sa s niekým podeliť mal. Nie každý dokáže preskakovať, niekomu ležia v ceste naozaj nepreskočiteľné polená. Chcem pomáhať. Mám na to. Mám na to dosť vôle aj prostriedkov.

Kedysi som si myslel, že najväčším darom v živote je láska. Čítal som veľa kníh, všade o tom písali. Aj vo filmoch aj v básňach aj v pesničkách sa spievalo o tom, že najdôležitejšia je láska. Chcel som ju rozdávať. Ako mládenec som mal srdce preplnené láskou a túžil som niekomu ju darovať. Nečakal som, že mi ju vráti. Spolužiačke Mirke som niekoľko dní za sebou hádzal cez bránku ich domu na chodník ruže (ktoré som ukradol v parku a riskoval odhalenie). Nikdy sa nedozvedela, kto ich tam hádzal, ale isto bola rada, že má tajného ctiteľa, a ja som bol rád, že bola rada. Písal som anonymné zamilované listy viacerým dievčatám, strkal som im ich tajne do tašky či do vrecka kabátu a veril, že sa potešia. Nikdy sa nedozvedeli, kto to bol. Roznášal som lásku úplne nezištne, lebo najväčším darom bol pre mňa pocit, že ju môžem rozdávať. Veď aj ja som ju dostal zadarmo.

V čase, keď som si zakladal rodinu som už trocha vytriezvel. Moje rozdávanie ma pripravilo o značnú časť ilúzií aj peňazí, lebo – to by ste neverili – mnohým ženám šlo práve o tie. Využiť naivného blbca pokladali priam za svoju povinnosť . Napriek tomu som rozdával naďalej, tentoraz svojej rodine, lásku aj peniaze… až do úplného krachu. Ďalšie životné ponaučenie: ani rodina nie je dostatočnou zárukou návratu investícií. Moja nebožka ma ošklbala poriadne, a to v každom smere.

Nepoučil som sa. Stále chcem dávať. Zachránil som fyzicky život trom ľuďom, ktorí by bez mojej pomoci dnes už nežili. Od  bratovej smrti finančne podporujem švagrinú a synovca, ktorý len chlastá a nedokáže sa zamestnať. Snažím sa rozdávať lásku každému, kto ju potrebuje a som nesmierne vďačný každému, kto mi jej aspoň troška vráti. Keďže ale na lásku sa ľahko zvyká, ani ja som s tým mojím plytvaním príliš neuspel. Ako si ktosi môže vážiť niečo, čoho sa mu dostáva dosýta a ešte k tomu zadarmo? Na všetko sa dá navyknúť. Na lásku najrýchlejšie. Zo začiatku je vzácna a zdá sa, že opakovať tie čarovné slovíčka „ľúbim Ťa“, vás nikdy neomrzí. Nie je to pravda. Omrzí. A oveľa horšie je, ak to milovanú osobu omrzí počúvať. Od tej chvíle je to len trápenie. Od tej chvíle je dávanie lásky čistým utrpením, pre vás aj pre tú, ktorej je určená.  Len máloktorá vás dokáže poslať s ňou kamsi. Všetkého priveľa škodí. Aj lásky.

Nepoučil som sa. Stále chcem dávať. Čokoľvek, čo pomôže. Čokoľvek, čoho mám dosť. Rozdal som už dosť peňazí ľuďom, ktorí ich potrebovali a nečakám, že mi ich vrátia. Keby to niektorí vedeli, neotáčali by sa mi na ulici chrbtom a netvárili by sa, že ma nevidia. Rozdal som už veľa lásky ľuďom, ktorí ma za to znenávideli, jednoducho preto, že mi ju nechceli vrátiť. Nemusia. Nedlhujú mi nič. Chcem povedať každému, komu som čokoľvek dal, že mi nie je nič dlžný. Ja už svoju odmenu mám. Tú mi nemôže nikto vziať…

 

Čo to dnes vlastne oslavujeme?

17.11.2017

Nuž, milý môj vnúčik, oslavujeme slobodu a demokraciu. Ahá, ty ešte nevieš, čo to je. Nuž, oslavujeme napríklad to, že tvoji rodičia už nedostali od firmy byt, ako tomu bolo pred novembrom viac »

Keď sa láska vyparí

14.11.2017

Stáva sa to. Pomerne často. Zlaté mušky sú neposedné. Láska sa jednoducho vyparí. Sublimuje. Samozrejme môžete namietnuť, že taký efemérny pocit, akým láska je, nemôže predsa sublimovať, viac »

Tá opojná chuť krvi

13.11.2017

Nie, nechystám sa tu robiť nábor do krúžku mladých upírov, ani nič podobné, naopak, chcem sa zamyslieť nad tým, prečo je v našich médiách tej krvi tak veľa. Stačí si otvoriť noviny viac »

putin

Putin ponúkol ruskú pomoc pri pátraní po nezvestnej ponorke

23.11.2017 07:55

Od zmiznutia argentínskej ponorky so 44 ľuďmi na palube v južnom Atlantiku uplynul týždeň a pátranie je stále neúspešné.

KĽDR dezercia vojak Južná Kórea

Američania vyšetrujú záhadnú smrť muža oslobodeného z KĽDR

23.11.2017 07:28

V auguste 2010 priletel do Pchjongjangu exprezident Jimmy Carter, aby vyrokoval prepustenie uväzneného amerického učiteľa Aijalona Mahliho Gomesa.

Dôchodkyňa

Vyššie penzie, neskorší odchod do dôchodku

23.11.2017 07:00

Zachováva sa princíp, že štát dôchodcom s najnižšími príjmami pridá viac, a, naopak, tí s vyššími penziami dostanú nižšie vianočné.

Čína, juan, mena, peniaze

Čína vyvíja vlastnú digitálnu menu

23.11.2017 06:00

Čínske vedenie vyvíja vlastnú kryptomenu. Chce tak oslabiť vplyv bitcoinu a ďalších virtuálnych mien, nad ktorými nemá kontrolu.

nautilus

Nejasné správy o zlatých muškách

Štatistiky blogu

Počet článkov: 430
Celková čítanosť: 635140x
Priemerná čítanosť článkov: 1477x

Autor blogu