Založ si blog

Jánošíkovské tradície na Slovensku

Hore háj, dolu háj, hore hájom chodník

Môj otec bol dobrý, ja musím byť zbojník

Ja musím byť zbojník, bo krivda veliká

Neprávosť u pánov, pravda u zbojníka

Takto znie naša národná pieseň. V takomto duchu vyrastali celé generácie slovenských mládencov i diev, takéto verše sa učili povinne v školách a duch zbojníctva nasávali krátko nato, čo prestali nasávať materinské mlieko. Mor ho sme sa učili už v piatej ľudovej. A nielen škola, ale najmä praktický život v nás pestoval pocit, s akým žili celé generácie našich predkov: trvalý pocit krivdy. Slovenský národ nikdy nebol výbojný, nikdy nesiahol kradmou rukou na niečiu slobodu. Preto mu na ňu vždy siahal ktosi cudzí. Kto nebojuje, ten nikdy nezvíťazí. Preto sme vždy boli len utláčaní, vyháňaní zo svojich sídel, preto sme sa vždy len schovávali v húštinách a pozerali do dolín, kde pod útokmi dobyvateľov horeli naše dediny, preto sme vždy len utekali. Zastavme sa, bratia, veď sa oni stratia. Trvalý pocit krivdy v nás zostal už navždy a trvá dodnes. Okradni pána, kedy môžeš, bo pán ťa okradne kedy chce. Tatári, Turci, Maďari, Česi – všetci nám len ubližovali a my sme sa museli vždy len zakrádať poza humná s myšlienkou na pomstu. Ten partizánsky spôsob odboja bol jediným, aký sme poznali a keď nám skapala koza, zadosťučinenie nám prinieslo len to, ak skapala aj susedovi. Hľa, to je slovenská nátura. Máme ju zažratú v koži aj v duši. Pocitov krivdy sa nevieme zbaviť ani dnes, hoci už máme samostatný slovenský štát a pánov svojich vlastných. Stáročné snahy národa slovenského o osamostatnenie spod područia kohokoľvek boli konečne vyslyšané, no krivda nezmizla. Naopak, už sa nemôžeme vyhovárať na to, že Maďar, že Nemec, že Čech. Zvolili sme si vlastných, z našich radov, aby za nás bojovali proti nepriateľom zvonka i zvnútra, no časom zisťujeme, že oni to nie sú žiadni hôrni chlapci, ktorí by bohatým brali a chudobným dávali. Naopak, sú to boháči, ktorí sa s nami už ani nebavia. Aké pocity môže mať dnešný Slovák? V čo ešte môže dúfať? Čo ešte môže robiť, aby konečne na Slovensku dobre bolo?

Hore háj, dolu háj…

Sviatky mieru a pokoja

18.12.2017

Vo včerajších večerných správach som sa dozvedel, že až 50 tisíc rakúskych dôchodcov je v opatere našich opatrovateliek. V tých istých správach bola aj reportáž z Ružomberskej nemocnice, viac »

O tom, čo sme nevedeli. ..

05.12.2017

Je to divná doba, divné časy Když je třeba Pálit žito v peci Aby zdražil chleba Tak dajako to kedysi spieval Jan Werich, a neviem, ako by sa tváril dnes a čo by spieval o dnešku. Lebo doba viac »

Čo to dnes vlastne oslavujeme?

17.11.2017

Nuž, milý môj vnúčik, oslavujeme slobodu a demokraciu. Ahá, ty ešte nevieš, čo to je. Nuž, oslavujeme napríklad to, že tvoji rodičia už nedostali od firmy byt, ako tomu bolo pred novembrom viac »

ukrajina, donbas, doneck, dom, vojna

Rusi opúšťajú centrum, ktoré kontroluje front v Donbase. Správajú sa k nám neúctivo, tvrdia

18.12.2017 13:08

Ruská strana opúšťa Spoločné centrum pre kontrolu a koordináciu, ktoré dbá na rešpektovanie minských dohôd. Ako dôvod uvádzajú správanie Ukrajincov.

ZSSK, vlak, železnice, IC,

Železničná spoločnosť cez sviatky pridá vlaky

18.12.2017 13:07

Železničná spoločnosť Slovensko počas vianočných a novoročných sviatkov posilní vlaky.

poulicne osvetlenie, svietenie, svetlo, poulicna lampa

Osvetlenie v Bratislave by mal od začiatku roka prevádzkovať Siemens

18.12.2017 13:02

Dvadsaťročná zmluva na osvetlenie so spoločnosťou Siemens sa mestu skončila v decembri 2016.

Václav Fabrici

Syn baníka vedie bryndziareň

18.12.2017 13:00

Václav Fabrici sa postaral o to, že poľnohospodárstvo v dolinách pod Volovskými vrchmi stále žije, dáva ľuďom prácu a horské lúky živia čriedy dobytka a oviec.

nautilus

Nejasné správy o zlatých muškách

Štatistiky blogu

Počet článkov: 432
Celková čítanosť: 644217x
Priemerná čítanosť článkov: 1491x

Autor blogu