Založ si blog

Rande s mojou jedinou

Stretli sme sa včera na stanici v Piešťanoch. Keď sa tá krásna mladá blondínka pohla smerom ku mne, znova som pocítil to, čo pri žiadnej inej. Zvítali sme sa ale celkom formálne, fúkal studený vietor a tak sme zaliezli do toho vyradeného vagónu. Trocha ošumelý, ale bolo v ňom teplučko.

„Si môj hosť“ – povedala celkom samozrejme a objednala dve viedenské.

Prvotné rozpaky: koľko sme sa už nevideli?

„Takmer tri roky !“

„Tuším si podrástla.“

„Aj ty, ale do šírky.“

„Kedy si priletela?“

„V sobotu. V Londýne pršalo, tu zasa mrzne, z letiska ma doviezla mama…“

Chvíľa ticha.

„Ako sa má?“

„Nič moc, po tom infarkte…je na invalidnom dôchodku…“

Ešte dlhšie ticho.

„…a čo ty? Ako žiješ?“ – vyslobodzuje ma z rozpakov.

„Tak“ – odpovedám  – „ako sa dá.“

Rozmŕzame. Rozhovor sa uvoľňuje, minulosti sa úspešne vyhýbame. Vraj sa jej darí. Zvládla atestáciu, v zamestnaní postúpila. Už má štvrté auto a prenajatý nový dom.

„Koľko tam už si?“

„Sedem rokov.”

„A čo, vrátiť sa nechceš?“

Útrpný úsmev: „A načo? Za tých pár drobných na Kramároch? Tam mám päťkrát toľko.“

„Ale veď…peniaze nie sú všetko.”

Zdvihne obočie: „Vážne?“

„No áno, veď…“ – momentálne ma nenapadá nič, čo by sa dnes nedalo za peniaze kúpiť – „…čo je tam lepšie ako tu?“

„Úplne všetko.“

„Ale no tak, nehovor, že tam všetko funguje na sto percent.“

„To nie, iba takmer všetko. Tu nefunguje takmer nič. Už by som si tu nezvykla.“

„A čo domov? Si predsa Slovenka.“

„Domov? A to je čo?“

Spadne mi sánka. Hľadám slová, ale akosi nenachádzam rozumné argumenty a reči typu Hoj vlasť moja mi pripadajú trápne. Vyťahovať rodinu si ani netrúfam. Na tomto poli prehrávam.

„Je ti tam dobre?“

„Ale áno. Mám prácu, ktorá ma baví, zopár známych, v zime idem do Álp, v lete k moru. Nesťažujem si.“

„A čo“ – skúšam to – „láska.“

Pozrie na mňa s chladom Angličana:

„Tak o láske“ – ani nemrkne – „o tej mi nehovorte. Ty ani mama.“

Vzdávam to.

„Máš pravdu. Si oveľa múdrejšia ako ja. Prajem ti len, aby si bola aj šťastná..“

Usmeje sa a mrkne na mňa.

„Neboj, tati, zvládnem to.“

Keď odchádzala, pozeral som za ňou. Studený vietor jej rozcuchal vlasy, otočila sa a ešte raz mi kývla.

Maj sa dobre, dcérka moja…

Anjeli a démoni

29.04.2017

Hovorí sa, že na svete žijú dva druhy ľudí: jedni ťahajú, iní sa vezú. Tí prví postavili tento svet, živia ho, kŕmia, obliekajú. Tí druhí búrajú, ničia, parazitujú. Kým niekto v viac »

Milá princezná,

27.04.2017

posielam Ti tento dopis tam, kde teraz čítaš tieto slová, lebo viem, že žiješ, že dýchaš, že si. Posielam ho preto, lebo Ti chcem napísať, ako veľmi mi chýbaš, každý deň, každú hodinu viac »

Čaba neblázni

26.04.2017

Pred časom sa tu objavil hojne diskutovaný článok o prostitúcii na Slovensku, v ktorom jeho autorka tvrdila, že má s ňou bohaté skúsenosti, tak by som si aj ja pridal svoje polienko do ohňa viac »

Turecko, pokus  o prevrat

Turecko zablokovalo prístup na Wikipédiu

29.04.2017 12:58

Turecko zablokovalo prístup na voľne prístupnú internetovú encyklopédiu, ktorá je jednou z najobľúbenejších webových stránok sveta. Zatiaľ nie je jasné, prečo.

Nepál, zosuvy pôdy,

Zosuv pôdy v Kirgizsku si vyžiadal 24 obetí, vrátane deviatich detí

29.04.2017 12:44

Zhruba milión metrov kubických pôdy pochovalo asi 11 domov, štyri z nich však boli prázdne.

Robert Fico

Fico: Ak by som mal pochybnosti o Kaliňákovi, konám

29.04.2017 12:00

"Nemôžem akceptovať filozofiu, že pokiaľ nebude nejaký minister zatvorený, tak sa nebojuje s korupciou," povedal v rozhovore pre Pravdu premiér Robert Fico.

Syseľ pasienkový,

Sysľom sa darí aj na nádvorí Spišského hradu

29.04.2017 11:00

Zviera slnka, aj tak sa zvykne hovoriť drobnému hlodavcovi s nápadnými tmavými očami. Sysle pasienkové, praví zimní spáči, už majú jarné prebúdzanie za sebou.

nautilus

Nejasné správy o zlatých muškách

Štatistiky blogu

Počet článkov: 388
Celková čítanosť: 531481x
Priemerná čítanosť článkov: 1370x

Autor blogu