Založ si blog

Rande s mojou jedinou

Stretli sme sa včera na stanici v Piešťanoch. Keď sa tá krásna mladá blondínka pohla smerom ku mne, znova som pocítil to, čo pri žiadnej inej. Zvítali sme sa ale celkom formálne, fúkal studený vietor a tak sme zaliezli do toho vyradeného vagónu. Trocha ošumelý, ale bolo v ňom teplučko.

„Si môj hosť“ – povedala celkom samozrejme a objednala dve viedenské.

Prvotné rozpaky: koľko sme sa už nevideli?

„Takmer tri roky !“

„Tuším si podrástla.“

„Aj ty, ale do šírky.“

„Kedy si priletela?“

„V sobotu. V Londýne pršalo, tu zasa mrzne, z letiska ma doviezla mama…“

Chvíľa ticha.

„Ako sa má?“

„Nič moc, po tom infarkte…je na invalidnom dôchodku…“

Ešte dlhšie ticho.

„…a čo ty? Ako žiješ?“ – vyslobodzuje ma z rozpakov.

„Tak“ – odpovedám  – „ako sa dá.“

Rozmŕzame. Rozhovor sa uvoľňuje, minulosti sa úspešne vyhýbame. Vraj sa jej darí. Zvládla atestáciu, v zamestnaní postúpila. Už má štvrté auto a prenajatý nový dom.

„Koľko tam už si?“

„Sedem rokov.“

„A čo, vrátiť sa nechceš?“

Útrpný úsmev: „A načo? Za tých pár drobných na Kramároch? Tam mám päťkrát toľko.“

„Ale veď…peniaze nie sú všetko.“

Zdvihne obočie: „Vážne?“

„No áno, veď…“ – momentálne ma nenapadá nič, čo by sa dnes nedalo za peniaze kúpiť – „…čo je tam lepšie ako tu?“

„Úplne všetko.“

„Ale no tak, nehovor, že tam všetko funguje na sto percent.“

„To nie, iba takmer všetko. Tu nefunguje takmer nič. Už by som si tu nezvykla.“

„A čo domov? Si predsa Slovenka.“

„Domov? A to je čo?“

Spadne mi sánka. Hľadám slová, ale akosi nenachádzam rozumné argumenty a reči typu Hoj vlasť moja mi pripadajú trápne. Vyťahovať rodinu si ani netrúfam. Na tomto poli prehrávam.

„Je ti tam dobre?“

„Ale áno. Mám prácu, ktorá ma baví, zopár známych, v zime idem do Álp, v lete k moru. Nesťažujem si.“

„A čo“ – skúšam to – „láska.“

Pozrie na mňa s chladom Angličana:

„Tak o láske“ – ani nemrkne – „o tej mi nehovorte. Ty ani mama.“

Vzdávam to.

„Máš pravdu. Si oveľa múdrejšia ako ja. Prajem ti len, aby si bola aj šťastná..“

Usmeje sa a mrkne na mňa.

„Neboj, tati, zvládnem to.“

Keď odchádzala, pozeral som za ňou. Studený vietor jej rozcuchal vlasy, otočila sa a ešte raz mi kývla.

Maj sa dobre, dcérka moja…

Vadí – nevadí

13.09.2018

Schopnosť prežiť je oddávna daná schopnosťou prispôsobiť sa daným podmienkam. Len ten, kto vie zosúladiť svoje potreby s okolitým svetom, dokáže sa preniesť časom a pokračovať vo svojej viac »

O emancipácii trocha inak

24.08.2018

Ženy sú vraj z Venuše a muži z Marsu. Tak sa vysvetľuje to množstvo protirečení, ktoré spolunažívanie opačných pohlaví prináša. Aj príroda je plná protikladov, ktoré si nielen odporujú, viac »

Paraziti lásky

18.08.2018

Zo všetkých povolaní, aké na svete existujú, je najnevýhodnejšie a najnevďačnejšie povolanie rodiča. Presnejšie – povolanie manželky a matky. Kým ešte existovali na svete také veci viac »

Bývalá prvá dáma a veľvyslankyňa Česka na Slovensku Lívia Klausová.

Novým českým veľvyslancom u nás bude šéf polície Tomáš Tuhý

19.09.2018 19:25

Post Tomáš Tuhý zaujme zrejme až po konci svojho mandátu policajného prezidenta.

VÝROčIE: Vznik prvej Slovenskej národnej rady

Danko vyzval počas osláv výročia vzniku SNR na slušnosť v politike

19.09.2018 19:16

Prvá Slovenská národná rada vznikla 16. septembra 1848 vo Viedni ako revolučný národný orgán.

parlament, danko,

Zákon vymedzí hranice antisemitizmu

19.09.2018 19:09

Dnešná legislatíva síce umožňuje postihovať za hanobiace slová voči rase alebo za popieranie holokaustu. Problémom zostáva prax.

ukrajina, vojaci,

V Ľvovskej oblasti zakázali filmy, knihy či piesne v ruštine

19.09.2018 19:03

Dokument má byť v platnosti, až dokým Rusko nestiahne z Ukrajiny všetkých svojich vojakov.

nautilus

Nejasné správy o zlatých muškách

Štatistiky blogu

Počet článkov: 477
Celková čítanosť: 790347x
Priemerná čítanosť článkov: 1657x

Autor blogu