Založ si blog

Cui bono?

Tento svet mi zavše pripadá ako preteky v bezohľadnosti – povedal pred časom jeden náš básnik, ktorého som mal celkom rád.

Dosť ma to prekvapilo. Bol som totiž mladý a svet sa mi, naopak, zdal byť skostnatený a hlúpy, neprajúci novým myšlienkam. Pravdaže, mal som na mysli hlavne svoje vlastné myšlienky, nazdával som sa totiž, že všetko viem lepšie ako tí starí strýcovia, čo vládnu svetom a tešil som sa na chvíľu, kedy aj ja budem starý a kedy budem tomu svetu vládnuť oveľa lepšie.

Dnes nechápem, ako som mohol byť taký sprostý.

O to viac ale chápem toho básnika. Som už vo veku, aký majú vládcovia tohto sveta, ale rozhodne nemám pocit, že by som mu aj ja vládol, skôr naopak, zdá sa mi, že svet patrí mladým, že všetci lezú mládeži do zadku, že tá je náročná, hlúpa, rozmaznaná a má sa oveľa lepšie ako som sa kedy mal ja. Pod vplyvom dojmov z prežitých skúseností sa tiež nepozerám na svet tak kriticky, ako som sa pozeral zamladi, ale snažím sa chápať aj ľudí, ktorých by som kedysi jednoducho zmietol z mysle. V tomto veku je väčšina mojich vrstovníkov už otrávená životom, ufrfľaná a permanentne nespokojná, pravdupovediac, ani sa im nečudujem, ale práve preto sa snažím taký nebyť. Hľadám pozitíva aj tam, kde zjavne žiadne nie sú a to pokladám za veľmi zmysluplné umenie, ktoré by si mal od istého veku  pestovať každý povinne. Inak predčasne zostarne.

Občas ale aj ja neodolám nátlaku faktov, lebo každodenná realita môj entuziazmus tvrdo bombarduje. Stačí sa na chvíľu zamyslieť nad minulosťou či budúcnosťou a adrenalín stvára divy. Stačí si dať dokopy súvislosti a krivka optimizmu sa rúti strmhlav dolu.

Generácia mojich rodičov si myslela, že keď sa skončí vojna, bude zasa všetko v poriadku, ľudia budú radi, že to prežili, budú sa mať radi a veselo budovať spoločenský systém, ktorý stál toľko bolesti, strachu a obetí, že si ho budú všetci vážiť a chrániť. Určite nikomu z nich by vtedy nenapadlo, že sa na staré kolená dožijú toho, ako ich vnuci, pre ktorých si to všetko vytrpeli, ako to všetko prevrátia naruby a otočia proti nim, z vrahov ich blízkych si urobia priateľov a z tých, čo ich zachránili sa budú vysmievať. Určite by ich ani vo sne nenapadlo, že chlieb, ktorý mali len na prídel a vážili si ho nad zlato budú ich potomkovia zo samej prežranosti hádzať do smetí, že život v mieri a bez strachu im polezie na nervy a základné ľudské hodnoty, ako je mier, domov, rodina, porozumenie, láska a istota ich budú nudiť a prestanú byť dôležité. A keď sa ešte na staré kolená budú snažiť tým svojim najbližším otvoriť oči, budú nimi zosmiešnení a poslaní kamsi do hrobu.

Každého napadne jediné: ako sme toto mohli dopustiť?

Je mi trápne, keď počúvam pätnásťročného sopliaka mudrovať o tom, akí boli komunisti, veď nikdy žiadneho nevidel, cítim sa hrozne, keď vidím mladých  Slovákov, ktorých predkov Nemci zabíjali, ako hajlujú, nemôžem  sa pozerať na to, s akou samozrejmosťou  mládež plytvá a pohŕda tým, čo ktosi pre nich vydrel v pote tváre a v nádeji, že jeho deti sa budú mať lepšie ako sa mal on.

Už Schopenhauer hovoril, že na ľudí číhajú dve príšery: bieda a nuda. Je to práve moja generácia, ktorá musela prejsť celú cestu od jednej k druhej a zdá sa, že zasa bude zle. Znudení nadbytkom chytia ľudia znova do rúk zbrane, aby sa rýchlo vrátili do biedy, bolesti a strachu.

Kto to pochopí?

S hejtermi sa nekamarátim

16.10.2020

Nakazených pribúda raketovým tempom. Už nie sme tou krajinou, ktorú pred polrokom obdivovali za jej disciplínu a skvelé výsledky v boji s pandémiou. Prepadávame sa do bahna čoraz viac. Prečo? Nuž nielen pre nedostatočné opatrenia vlády, ktorá z empatie k občanom nevyhlásila tie opatrenia skôr, ale hlavne pre čoraz väčší hnev či až nenávisť tých občanov k [...]

Načo zachraňovať životy?

13.10.2020

„Lebo človek v svojej zlobe je ukrutnejší a zaťatejší ako krokodíl. Jeho srdce je tvrdšie ako kameň, jeho márnivosť ničotnejšia ako prach. Ponor ho do rieky, a len čo mu uschnú šaty, bude taký istý ako predtým. Vrhni ho do smútku a sklamania, a keď sa zviecha, bude zasa taký istý ako predtým…“ (Egypťan Sinuhe) Celý život komusi pomáham. [...]

Čo je dôležitejšie ako život?

05.10.2020

Tak už sme ťa pochovali. Nepomohla ti ani najmodernejšia technika. Odpojili ťa od prístrojov, preložili tvoje bezvládne telo na vozík a previezli z Jisky do márnice. Nikdy za života nebol o teba taký záujem, pohrebné služby sa takmer pobili o to tvoje telo a hyeny v ľudskej koži s vidinou kšeftu ťa uchmatli iným, ale napokon všetko dobre dopadlo. Dobre znamená [...]

SR Strážske Počasie Búrka KEX

Nie všade sa sviatky začnú prívetivým počasím, platí aj druhá najvyššia výstraha

28.03.2024 20:13

Vietor môže dosahovať priemernú rýchlosť do 105 kilometrov za hodinu.

minister jozef bires, Jozef Bíreš

Prekvapujúci krok Takáča. Odvolal šéfa veterinárnej správy Bíreša

28.03.2024 19:50

Verím, že organizáciu nechávam v takej kondícii, že môže ďalej napredovať, uviedol Bíreš.

Ivan Korčok, Peter Pellegrini

Sebavedomý Korčok a rétor Pellegrini. Podpora neúspešných kandidátov sa nesmie preceňovať, hovorí po dueli politológ

28.03.2024 19:30

Kandidáti majú za sebou druhý duel. V čom vynikol Korčok a v čom Pellegrini?

Rím, Taliansko, koloseum, Forum romanum

Desaťmetrová prepadlina pohltila v Ríme dve autá

28.03.2024 19:29

Prepady ciest a následné diery sa vo veľkých talianskych mestách objavujú často.

nautilus

Nejasné správy o zlatých muškách

Štatistiky blogu

Počet článkov: 564
Celková čítanosť: 1639592x
Priemerná čítanosť článkov: 2907x

Autor blogu

Archív